SME

Veľké nezrealizované projekty. Nie je Alweg ani metro

Na Slovensku chýbajú najmä cesty.

Metro, o ktorom sa v Bratislave hovorilo desiatky rokov, nahradí električka. (Zdroj: SME – JOZEF JAKUBČO)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

BRATISLAVA. Roky to bolo ničie územie. Sem-tam turista, pamiatkar, rodák. V  Uličskej doline dlho netušili, že kúsok starej kamennej cesty môže pre nich znamenať lepšiu budúcnosť. „Som si istý, že iba výstavba cesty cez Ruské sedlo a príchod poľských turistov spasí Uličskú dolinu a pomôže celému okresu. Je to posledná šanca pre ľudí,“ hovorí Ján Holinka, starosta Uliča, dediny v najvýchodnejšom cípe Slovenska. 

Vláda sa na zasadnutí v Ubli v roku 2014 uzniesla, že historickú cestu do Poľska zrekonštruuje. Doteraz nesplnený vládny sľub je jedným z najčerstvejších prípadov projektov, ktoré sa neurobili. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľké nezrealizované projekty vyvolávajú spočiatku vášne, no po rokoch sa na ne spomína s nostalgiou. 
Takým bol tatranský Alweg – jednokoľajová nadzemka, ktorá v 2. polovici 60. rokov vyvolala nebývalú solidaritu. Na jej výstavbu vznikla verejná zbierka, do ktorej prúdili milióny korún. Namiesto Alwegu sa napokon zmodernizovala zubačka. 

Podobne dopadol iný veľký dopravný projekt – bratislavské metro. Tiež ho nahradil iný spôsob dopravy – Petržalku bude s mestom už onedlho spájať električka. A  podzemka? Tá sa po rokoch stala už len miestnou „urban legend“ .

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V prípade diaľnice spájajúcej hlavné mesto s Košicami hovoriť o nostalgii  nemožno. O desaťročiach nedokončenej trase sa už rozprávajú vtipy. 

Iný megaprojekt, Vážska vodná cesta, ktorý má prepojiť Odru a Váh, dlhodobo blokoval výstavbu v Kysuckom Novom Meste. Upravené trasovanie nedávno uvoľnilo väčšiu časť uzávery a rozviazalo mestu ruky.
Práve cesty sú najčastejšie projekty, ktorých realizácia sa dlhodobo odďaľuje.  

Samostatnou kapitolou sú opakované neúspešné ambície usporiadať zimnú olympiádu.

Zo sna o podzemke ostalo depo, bude pre električku

Západné Slovensko

Metro 

BRATISLAVA. Myšlienka bratislavského metra pôvodne vzišla z premeny vidieckej Petržalky na mestské sídlisko.

Petržalka totiž svoj vidiecky  charakter nezmenila ani po tom, čo sa pričlenila k Bratislave. V 60. rokoch preto rada mestského národného výboru vyhlásila urbanistickú súťaž o jej novej podobe.

Režim chcel naprojektovať sídlisko pre stotisíc obyvateľov a  diskutovalo sa aj o tom, ako riešiť dopravu.

Pred viac než 40 rokmi sa pri koncepcii rozvoja MHD po prvýkrát konštatuje, že riešením je rýchlodráha. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Slovo „metro“ sa prvýkrát spomína až v 80. rokoch a najdôležitejšia trasa mala spojiť Petržalku s Trnavským mýtom. Stavať sa začalo práve v Petržalke. Prvý pokus bol zastavený po roku prác, v roku 1985. Projekt prekreslili a o tri roky sa oň pokúsili opäť.

Ako prvá mala vyrásť trasa B, ktorá spájala Janíkov Dvor a Hlavnú stanicu. Zastávky mali byť napríklad pri Dunaji, Priore (dnešnom Tescu) na Kamennom námestí a na Obchodnej ulici.

Pôvodne mali byť stanice vsadené pod zem, ale po znížení dotácií o dve miliardy československých korún sa plány opäť prekresľovali. Ani druhý pokus netrval dlho a v roku 1990 sa opäť zastavili. Mesto začalo koncepciu metra prehodnocovať a k dohode došlo až po siedmich rokoch.

Podzemku vystriedalo takzvané ľahké metro, ktoré viedlo po povrchu a bolo plnoautomatizované. Projekt vyzeral nádejne a mesto vytvorilo spoločnosť Metro, ktorá sa mala podieľať na stavbe. 

K podpisu dohody však nedošlo. Slovenskej strane totiž chýbali garancie, že konzorcium firiem Matra Transport International, Campenon Bernard SGE a Siemens bude dostatočne zapájať slovenských dodávateľov. 

Rozpočet na stavbu sa hýbal od 18 do 32 miliárd slovenských korún. Štát, na čelo ktorého nastúpila prvá Dzurindova vláda, však nedokázal projekt garantovať.

„Keď sa vymenila vláda, aj slovenská, aj bratislavská, došlo k zmene, čo sa týka dodávateľa. Prišli noví ľudia s tým, že ruský spôsob výstavby metra je lacnejší a upustilo sa od pôvodných plánov. Rokovanie s Rusmi ani nezačali,“ povedal Pavel Vlček, ktorý bol vedúci prípravy projektu ešte za socializmu a prvým riaditeľom spoločnosti Metro.

Rusi sa do stavby mali zapojiť v rámci deblokácie ruského dlhu. Trasa mala byť napojená na spoje električiek a vlakov, Bratislavu by prepojila nielen s Malackami, Trnavou a Sencom, ale aj s ďalšími obcami. Samospráva však tento variant odmietla ako finančne neefektívny.

Podzemná doprava sa v Bratislave naposledy skloňovala s projektom Filiálka, ktorý mal spojiť Trnavské mýto s Petržalkou špeciálnou električkou. Keďže bol časovo náročný projekt naviazaný na eurofondy, zlyhal.

Projekt metra je nateraz minulosťou, mesto radšej počíta s električkou. Tá by mala zúročiť rozostavané depo v Petržalke ako aj tamojší koridor pre električky.

Južný obchvat Trnavy 

TRNAVA. Radnica sa už osem rokov snaží o dobudovanie uceleného obchvatu mesta. S výstavbou južného obchvatu sa malo začať už tento rok. Mesto si splnilo svoj záväzok, ktorý dal Slovenskej správe ciest ešte exprimátor Štefan Bošnák. Išlo o výstavbu okružnej križovatky na Bratislavskej ulici.

Hoci Slovenská správa ciest pôvodne uvažovala o roku 2016, ako termíne začiatku výstavby obchvatu, teraz sú vo vyjadreniach opatrnejší. V tomto roku chcú vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá je nevyhnutnou podmienkou získania peňazí z Únie. 

V prípade kladného posúdenia projektu by s výstavbou mohli začať najskôr v roku 2018. Celý obchvat by mohli stihnúť postaviť v priebehu dvoch rokov. 

Z akvaparku kúpalisko

NITRA. O akvaparku hovorí nitrianska radnica od roku 2010. Istý čas sa uvažovalo, že bude v areáli bývalej kafilérie v Krškanoch.

Jeho časť mesto kúpilo takmer za pol milióna eur od firmy N-Adova a priestor dodnes nedokáže využiť.

V roku 2011 primátor Jozef Dvonč (Smer) povedal, že záujem o investíciu v Krškanoch prejavil investor zo Spojených  arabských emirátov, do Nitry však nakoniec nepricestoval.

Radnica sa potom vrátila k pôvodnému plánu – vybudovať akvapark v areáli súčasného mestského kúpaliska. Najskôr hľadala investora, nakoniec sa vlani rozhodla postaviť ho sama. Zároveň prestala používať názov akvapark, oficiálne má ísť o kúpalisko s celoročným využitím.

O tom, ako bude vyzerať, má rozhodnúť architektonická súťaž.  Predpokladané náklady na dostavbu letného kúpaliska sú 8 miliónov eur plus DPH. Financovanie zatiaľ nie je doriešené. V najbližšej letnej sezóne bude kúpalisko fungovať v takom istom režime ako doteraz. 

Zastarané kúpalisko

TRENČÍN. Letné kúpalisko bez inžinierskych sietí stojí v Trenčíne už päť rokov. Napriek viacerým prísľubom nefungovalo ani uplynulé leto. 

Železnice mali do začiatku letnej sezóny 2015 dotiahnuť na kúpalisko siete, vybudovať pri ňom parkovisko a prístupovú cestu a zrekonštruovať most na Ostrov. Podmienkou na spustenie prevádzky kúpaliska je práve dokončenie mosta na Ostrov. Jeho rekonštrukcia však potrvá dlhšie než plánované dva mesiace.

„Sprevádzkovanie predpokladáme v máji 2016, úplné ukončenie v auguste 2016,“ informoval Ľubomír Mitas z komunikačného odboru ŽSR.

Otázkou zostáva, v akom stave bude technický stav plavárne po piatich rokoch od dokončenia. „Sú tu staré technológie, ostré hrany, problematické miesta,“ povedal ešte v roku 2012 primátor Trenčína Richard Rybníček. 

„Celé riadiace centrum plavárne je zastarané,“ povedal správca plavárne Ľudovít Prívara. 
Mesto o ďalšom lete bez plavárne nehovorí. „ Dôležité je, že most bude v máji 2016 schopný používania,“ povedala hovorkyňa mesta Erika Ságová s tým, že momentálne pripravujú peniaze na spustenie plavárne.

Komíny stoja

 KOŠECA. Teplo v Považskej Bystrici dnes zabezpečuje moderný, centrálny paroplynový tepelný zdroj vykurovania. „V Československu v 80. rokoch bola koncepcia rozvoja energetického hospodárenia založená na budovaní združených centrálnych tepelných zdrojov.

So stavbou zdroja sa v Považskej Bystrici začalo v roku 1987,“ spomína Pavol Mikuš, znalec histórie Považských strojární. 
Investičné náklady boli podľa neho asi 600 miliónov korún. V roku 1991 sa však investícia zastavila. Preinvestovaných bolo asi 70 percent.

Ako memento zostal stáť dvestometrový komín, ktorý vidno pri ceste Považím aj z diaľnice. „Je najvyšší v areáli. Mal odsávať spaliny po uhlí zo všetkých kotlov. Nikdy ho do prevádzky nespustili,“ hovorí Mikuš. Jeho prípadná asanácia by bola technicky mimoriadne náročná. 
Komín pri bývalej tehelni v  Košeci sa začína nakláňať k zemi. Obec chcela revitalizovať objekty a vytvoriť tu zázemie pre podnikateľov. 

Štúdiu mali hotovú, nozámer neprešiel zastupiteľstvom. Odvtedy tehelňa stojí tak, ako ju obec kúpila od reštituentov. 

Vrchol komína sa nakláňa. Keby ho zbúrali, materiál bude treba uložiť na skládku pre nebezpečný odpad. „Odhadom by šlo o niekoľko desiatok tisíc eur,“ povedal starosta Radomír Brtáň. Z projektu revitalizácie, by bolo pritom podľa starostu financované aj posúdenie stavu komína a výdavky na jeho odstránenie. 

Bystrica more nechce, Oravci stále čakajú na cesty

Stredné Slovensko

More nebude

BANSKÁ BYSTRICA. Zámer na premenu banskobystrického plážového kúpaliska na moderný akvapark s pracovným názvom Bystrické more vyvolal približne pred dvoma rokmi rozporné reakcie.

Podľa vtedajšieho vedenia mesta – primátora Petra Gogolu a prednostu Miroslava Rybára mohol zámer výrazným spôsobom pomôcť rozhýbať cestovný ruch v celom regióne. V Banskej Bystrici a okolí totiž úplne chýbajú moderné akvaparky, za najbližším musia turisti cestovať do Liptova. Bystrické plážové kúpalisko má v dlhodobom prenájme súkromná spoločnosť. 

Akýmsi vzorom tohto projektu mal byť vodný svet v japonskom meste Miyazaki s odsúvateľnou strechou, umelými morskými vlnami a plážami. 

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C44U5 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Od februára 2022 je teda aktuálne podpora NATO druhá najvyššia.


SITA
Ilustračné foto.

Kontrola bude predovšetkým zameraná na dodržiavanie rýchlosti.


SITA
Exprezident Rudolf Schuster.

Bez členstva v NATO by sme podľa neho neboli ani v EÚ.


TASR
Doktor medicíny, psychiater Mário Straka

Ľudia niekedy poruchy predstierajú.


Sportnet

Gerson Rodrigues.

Vypočujte si štvrtkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Justin Brazeau, Erik Černák a brankár Andrej Vasilevskij v zápase NHL Tampa Bay Lightning - Boston Bruins.

Boston sa už mohol tešiť z postupu do play-off, ale bude si musieť ešte počkať.


TASR
Jannik Sinner na turnaji ATP v Miami 2024.

Obaja favoriti uspeli v dvoch setoch.


TASR
Uprostred brankár Stanislav Škovránek (Michalovce) a vpravo Juraj Šiška (Zvolen) v piatom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy HK Dukla Ingema Michalovce - HKM Zvolen

Zvolenčania budú chýbať v extraligovom semifinále prvýkrát od roku 2017.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu