BRATISLAVA. Vláda minulý týždeň schválila takzvaný vodný plán. Do dvanástich rokov má zlepšiť stav slovenských vôd, aktivisti a ochranári však za dokumentom vidia vplyv betónovej loby.
Vodný plán má zároveň Slovensku umožniť čerpať ďalšie eurofondy. Vyžiada si stámilióny eur.
Najviac peňazí, takmer 750 miliónov eur, podľa materiálu treba na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie, ako aj čističiek odpadových vôd.
Druhý najväčší balík, viac ako 400 miliónov eur, má ísť na protipovodňové opatrenia.
Ochranári: Bez ambícií
„Vodný plán je zastaraný, nekonkrétny a neambiciózny dokument, ignorujúci najnovšie vedecké poznatky a bez realistického plánu opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd,“ hovorí Martina Paulíková zo združenia Slatinka.
V pláne podľa nej chýbajú konkrétne opatrenia na riešenie problému sucha, inváznych druhov organizmov, zadržanie vody v krajine, aby nevznikali problémy už len z krátkeho dažďa.
„Úplne ignoruje zelené opatrenia, ktoré dokážu účinne ovplyvňovať nielen manažment vody, ale pozitívne vplývajú aj na biodiverzitu, mikroklímu, atraktivitu miest,“ hovorí Paulíková.
Plán, naopak, počíta s množstvom sporných stavieb, proti ktorým ľudia z okolia, ako aj vedecké obce spisovali petície a organizovali protestné akcie.
Za živé rieky
Proti súčasnej podobe vodného plánu vznikla ešte v polovici decembra 2015 výzva Za živé rieky, v ktorej takmer 150 vedcov a odborníkov upozornilo na zhoršujúci sa stav vôd na Slovensku.
„Žiadne naše pripomienky však ministerstvo neprijalo, hoci v prílohách ku schválenému plánu vo vláde je napísané, že niektoré akceptovali alebo čiastočne akceptovali,“ hovorí Paulíková.
