BRATISLAVA. Za účasť na zákonnom štrajku nemôže zamestnávateľ zamestnanca nijako postihovať ani mu v ňom brániť. Účasť v štrajku je povinný ospravedlniť. Zamestnanec však štrajkom stráca nárok na mzdu a jej náhradu.
1. Informovanie riaditeľa
Učitelia nie sú zo zákona povinní informovať riaditeľa o vstupe do štrajku tri dni vopred. Iniciatíva túto trojdňovú rezervu odporúča preto, aby mal riaditeľ dosť času informovať rodičov o zatvorení školy alebo obmedzení vyučovania.
„Riaditeľ tak môže rozhodnúť napríklad aj o presune klasifikácie na skorší termín, aby mohli učitelia uzavrieť známky ešte pred vstupom do štrajku,“ vysvetľuje za iniciatívu Vladimír Crmoman.
2. Uzavretie známok
Ak však riaditeľ vyzve učiteľov, aby uzavreli známky pred vstupom do štrajku, mali by tak urobiť, aby sa nevystavili možnosti postihu za neplnenie pracovných povinností.
Pozrite sa, ako ministerstvo školstva skreslilo učiteľské platy Čítajte 3. Klasifikačná porada a výpisy
Riaditeľ nemôže štrajkujúcemu učiteľovi nariadiť účasť na klasifikačnej porade.
Ak bude škola počas štrajku otvorená, polročné výpisy môže podpísať v zastúpení a odovzdať žiakom učiteľ, ktorý neštrajkuje. Ak bude škola počas štrajku zatvorená, o spôsobe vydania polročných výpisov rozhodne riaditeľ školy. Nemôže tým však poveriť štrajkujúcich učiteľov.
4. Zdravotné poistenie
Na začiatku štrajku musí zamestnávateľ odhlásiť zamestnanca z príslušnej zdravotnej poisťovne. Zamestnanec sa následne ako samoplatiteľ prihlási vo svojej zdravotnej poisťovni. Po ukončení štrajku sa zamestnanec odhlási a zamestnávateľ ho v zdravotnej poisťovni opäť prihlási.
5. Sociálne poistenie
Štrajkom sa neprerušuje sociálne poistenie a do dôchodku sa započítava aj obdobie štrajku.
Zamestnávateľ ani zamestnanec však počas štrajku neodvádzajú poistné, čo zamestnávateľ vykáže vo vzťahu k Sociálnej poisťovni v mesačnom výkaze poistného. „V praxi je vplyv štrajku na výšku rôznych dávok buď žiadny, alebo zanedbateľný,“ uvádza iniciatíva.
6. Kolektívna zmluva
Ústava umožňuje štrajkovať aj u zamestnávateľa, s ktorým je uzavretá kolektívna zmluva. To je aj prípad učiteľov, ktorí sú súčasťou v decembri podpísanej kolektívnej zmluvy vlády a zamestnancov štátnej správy.
„Zdôrazňujeme, že do štrajku nevstupuje odborová organizácia, ale jednotlivci, ktorí sa spojili s cieľom dosiahnuť požiadavky uvedené vo výzve,“ vysvetľuje učiteľská iniciatíva.
7. Legálnosť štrajku
Štrajk je legálny, kým o opaku nerozhodne súd. „V praxi to znamená, že ak vyjdeme do štrajku a súd následne rozhodne, že štrajk je nezákonný, a my sa deň po tomto vyhlásení vrátime do práce, nič nám nehrozí,“ uvádza v stanovisku iniciatíva učiteľov s tým, že rozhodnutie súdu nemá spätnú platnosť. Premiér Róbert Fico však vyhlásil, že právo učiteľov na štrajk rešpektuje a neplánuje ho napádať na súde.
„Až keby bol štrajk súdom uznaný za nezákonný a zamestnanec by napriek tomu nasledujúci deň nenastúpil do práce, mal by zamestnávateľ právo považovať jeho neprítomnosť za neospravedlnenú a vyvodiť voči nemu dôsledky,“ píše iniciatíva v analýze právnych otázok štrajku.
8. Trvanie štrajku
Učitelia vstúpili do štrajku dobrovoľne a deklarovali jeho neobmedzené trvanie. Keďže nepatria medzi profesie, ktoré by mohli štrajkom priamo ohroziť život alebo zdravie občanov, prípadne ich majetok, k nástupu do zamestnania učiteľov nemožno prinútiť. Zákon neuvádza ani časové ohraničenie štrajku a keďže nie je organizovaný odbormi, rozhodnutie o jeho ukončení závisí na samotných učiteľoch.
Pozrite sa, ktoré tri témy okrem platov najviac trápia učiteľov Čítajte
