BRATISLAVA. Anketa medzi štrajkujúcimi učiteľmi poukázala na ďalšie témy, ktoré okrem platov pedagógov trápia školstvo. Okrem kvality a dostupnosti učebníc, málo kreatívneho prostredie, nadmernej byrokracie či nízkeho spoločenského statusu učiteľov sa medzi štrajkujúcimi najčastejšie skloňovali tieto tri:
1. Posilnenie kompetencií zriaďovateľov
Zriaďovateľ nemusí na výkon funkcie spĺňať žiadne vzdelanostné ani kvalifikačné predpoklady. „Z toho dôvodu považujeme za neprípustné, aby rozhodoval o nevymenovaní riaditeľa, ktorý vzišiel z výberového konania a jeho vzdelanostné a kvalifikačné predpoklady ustanovuje zákon,“ vysvetľuje Mária Barancová zo Slovenskej komory učiteľov.
V praxi takáto úprava môže viesť k politizácii školstva, keďže väčšina starostov a predsedov samosprávnych krajov kandidovala za politické strany. Úprava zákona tak vytvorila priestor na korupciu a klientelizmus. „Zriaďovateľ by mohol nevymenovať riaditeľa školy z dôvodu predsudkov voči pohlaviu, veku, politickému presvedčeniu, náboženskému presvedčeniu, národnosti alebo rasy uchádzača,“ uviedla komora.
Podľa prieskumu komory učiteľov na vzorke 1400 riaditeľov sa starostovia dokážu vyhrážať riaditeľom odvolaním z funkcie alebo dokonca stratou zamestnania. Až 80 percent opýtaných riaditeľov na základe predchádzajúcich skúseností vyjadrilo nesúhlas s posilnením kompetencií starostov a primátorov pri voľbách riaditeľov škôl. Riaditelia vraj boli nútení uprednostniť pri obsadzovaní pozícií rodinných príslušníkov zriaďovateľov, známych, pracovníkov s nižšou kvalifikáciou či nekvalifikované sily.
Povedali aj o svojich platoch. Toto sú štrajkujúci učitelia Čítajte 2. Kreditový systém
Medzi početnými výhradami, ktoré majú učitelia k systému ich dodatočného vzdelávania, sa najčastejšie skloňuje sedemročná platnosť kreditov. „Platnosť po siedmich rokoch nestrácajú ani záverečné učňovské skúšky, maturitné skúšky, bakalárske skúšky, magisterské skúšky, ale ani rôzne osvedčenia počnúc zváračským listom, cez masérsky certifikát až po vodičské oprávnenie,“ hovorí Barancová.
Podľa pripomienok k systému nemožno preukázať, že by po siedmich rokoch pedagogickí a odborní zamestnanci stratili vedomosti a zručnosti, ktoré získali na akreditovaných školeniach.
Je tiež nepravdepodobné, aby vedecké poznanie v oblasti pedagogiky, didaktiky a psychológie zaznamenalo taký pokrok, že by informácie zo školení boli zastarané, neplatné alebo dokonca škodlivé. Sedemročnému obmedzeniu nenahráva ani tempo, akým do škôl pribúdajú nové technológie a didaktické pomôcky.
Učitelia podľa Barancovej považujú ustanovenie obmedzenej platnosti kreditov za diskriminačné a nespravodlivé od prijatia zákona v roku 2009. Neustále odkladanie účinnosti zrušenia sedemročnej platnosti kreditov vnímajú učitelia ako neodôvodnenú snahu šetriť na platoch učiteľov a odborných zamestnancov.
Minister Juraj Draxler vytvoril k dodatočnému vzdelávaniu pracovnú skupinu. Po minulotýždňovom rokovaní so štrajkovým výborom učiteľov to bola podľa jeho slov jediná požiadavka štrajkujúcich, na ktorej sa zhodli.
Pozrite sa, ako ministerstvo školstva skreslilo učiteľské platy Čítajte 3. Financovanie škôl
Učitelia a riaditelia dlhodobo žiadajú prehodnotenie systému financovania všetkých typov škôl a školských zariadení, ako aj dôsledné prehodnotenie tvorby normatívu. Komora učiteľov by tiež privítala, ak by peniaze na žiaka putovali priamo škole, nie zriaďovateľovi.
Súčasný spôsob financovania škôl a školských zariadení považuje komora za neprehľadný, nespravodlivý a diskriminačný. „Zvyšuje rozdiely medzi jednotlivými školami v podmienkach na výchovu a vzdelávanie žiakov i na prácu učiteľov,“ uviedla Barancová.
Alena Petáková, predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska tvrdí, že dynamika nárastu normatívu vôbec nekopíruje potreby škôl. Základné školy vnímajú podľa Petákovej normatívne financovanie ako vcelku spravodlivý systém. Problém je však v tom, že ministerstvo zaviedlo koeficienty pre školy s menším počtom žiakov ako 250.
„Tým sa stáva tento systém pokrivený. Pokiaľ viem, koeficienty boli zavedené na prechodné obdobie, aby zriaďovatelia mali čas pripraviť sa na normatívne financovanie. Prechodné obdobie trvá od roku 2004 dodnes. Veľa škôl s počtom žiakov do 300 rieši dilemu, či prizná zvýšený počet žiakov nad 250 a prepočítava financie. V praxi sa stáva, že dofinancované školy majú viac peňazí ako nedofinancované,“ spresňuje Petáková.
Kým základným školám normatívne financovanie na žiaka v princípe neprekáža, stredné a vysoké školy devastovalo. „Čo vyhovuje základným školám, to nemusí vyhovovať stredným a vysokým. Druhý problém je v tom, že normatív je nízky. Zavedený bol v roku 2004, keď potreby škôl boli diametrálne iné ako dnes," dodáva Petáková.
Štrajkujúci učitelia: Vydržíme dni, týždne, aj mesiace Čítajte
