SMK je už šesť rokov mimo parlamentu. Ak sa tam nedostane ani teraz, môže to znamenať výmenu vo vedení strany, ale aj značný odliv podporovateľov. Vládne v strane napätie, alebo skôr nádej?
„Cítime šancu, že sa dostaneme do parlamentu. Máme za sebou štyri úspešné voľby – komunálne, miestne, prezidentské a do Európskeho parlamentu, v ktorých sme porazili nášho najväčšieho rivala, stranu Most-Híd. Vôbec sa nezaoberáme tým, čo bude, ak sa to nepodarí.“
Rozhovory s lídrami strán
Interview s predsedom SMK Józsefom Berényim je prvý zo série predvolebných rozhovorov s predsedami politických strán. Denník SME oslovil tie strany, ktorých minuloročný priemer preferencií v agentúre Focus prekročil hranicu troch percent.
Naposledy vám chýbalo 17-tisíc hlasov. Čím je táto SMK iná ako tá v roku 2012?
„Šesť rokov je dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa v strane uskutočnia generačná výmena. Na našej kandidátke sme na prvých dvadsiatich miestach len štyria bývalí poslanci národnej rady a členovia vlády. Otvorili sme sa aj občianskym aktivistom, ktorí sa angažovali v téme dvojjazyčných označení na južnom Slovensku, a zástupcom našich mládežníckych organizácií.“
V poslednom volebnom období ste postavili vlastného prezidentského kandidáta, kandidovali ste za župana, hovoríte o autonómii. Nie je to len zúfalá snaha zviditeľniť sa?
„Každú politickú aktivitu môžete považovať za zúfalú snahu zvýšiť potenciál strany. Môžu tak byť vnímané aj sociálne balíčky Smeru, aj aktivity opozičných strán podporujúce sestričky či učiteľov. To, že sme postavili kandidáta maďarskej strany v prezidentských voľbách, je preto, že sme zistili, že všetky ostatné maďarské komunity, či už v Rumunsku alebo Srbsku, to už dávno urobili. A nikdy nevynechali ani jedny voľby. Povedali nám, že niektoré spoločenské otázky aj v oblasti menšinovej politiky môže prezidentský kandidát vysvetľovať iným spôsobom ako v straníckej politike, kde je oveľa tvrdší boj. V prezidentských voľbách, najmä v prvom kole, až taký tvrdý boj nie je a očakáva sa skôr filozofický alebo vizionársky prístup k spoločenským otázkam. Nech je tam aj občan maďarskej národnosti, ktorý vysvetlí, ktoré otázky sú pre nás dôležité a prečo. Takže nebol to zúfalý pokus zviditeľniť sa, ale spôsob, akým ukázať, že aj občan maďarskej národnosti má šancu stať sa prezidentom tejto republiky. Zrieknuť sa takejto možnosti by bola chyba. Vidíme, že aj Američania nezačali hneď voliť afroamerických kandidátov, ale dlhé roky na tom pracovali.“
Váš kandidát na prezidenta Gyula Bárdos dostal v prvom kole len 5,1 percenta, pričom Maďari na Slovensku tvoria zhruba 8,5 percenta obyvateľov. Nepovažujete to za neúspech?
„Bolo to veľké sklamanie, že Most-Híd a Béla Bugár ho nepodporili a podporili pána Hrušovského napriek tomu, že podľa prieskumov bolo od začiatku jasné, že Hrušovský nemá veľkú šancu na úspech. Očakávali sme, že Most-Híd, ktorý žije najmä z hlasov občanov maďarskej národnosti, sa postaví za Gyulu Bárdosa. Je to človek, ktorý spája. Ako predseda Csemadoku oslovil aj ľudí, ktorí SMK nevolia, ale zo straníckych dôvodov nás Most-Híd nepodporil.“
Bola Bugárova podpora v týchto voľbách až taká zásadná?
„Áno, lebo viaže na seba určitú časť maďarských voličov. Ak by sa za Bárdosa postavil, dostal by viac ako 5,1 percento hlasov.“
Aký zmysel mala vaša kandidatúra na post župana vo voľbách do vyšších územných celkov?
„V týchto voľbách je veľmi nízka účasť, takže ak by sa mi podarilo mobilizovať voličov maďarskej národnosti, ktorých je v Trnavskom kraji 30 percent, mohol som v nich zvíťaziť. Neporadilo sa mi voličov zmobilizovať tak, ako pánovi Mikušovi a nevyhral som. Je ale pravda, že premiér v druhom kole výrazne pomáhal pánovi Mikušovi, zvolal v Trnave míting a povedal, že v Trnave má sedieť na pozícii župana občan slovenskej národnosti. Tým, že som šiel do týchto volieb, tak naše rokovacie možnosti boli po voľbách lepšie, ako keby som to neurobil. Menšina musí takéto príležitosti využívať. V Trnavskom kraji sme druhou najväčšou politickou skupinou, máme len o jedného poslanca menej ako Smer. To je výsledok aj toho, že som kandidoval za župana. Bola chyba, že sme nepostavili kandidáta aj v Nitre.“
Radoslava Procházku podľa prieskumu Focusu ako lídra vidia najmä voliči Siete, ale aj veľká časť voličov Smeru, SNS, SMK či nevoličov. Nevadí vám, že vás vlastní voliči nevidia ako lídra?
„Chcel by som poukázať na to, že Focus nám zvykne namerať nižšie výsledky ako ostatné agentúry. Aj v roku 2012 nám vo Focuse končievali pod tromi percentami. Neviem prečo, ale pán Slosiarik tlačí naše preferencie nižšie ako ostatné agentúry. Pokiaľ ide o vašu otázku, je prirodzené, že ani naši voliči nás nevnímajú ako lídra opozície, pretože menšinová strana nebude nikdy lídrom opozície. Skôr to ľudia vnímajú tak, že kto je v súčasnosti najväčším vyzývateľom Roberta Fica – a to je pán Prochádza. Otázky tohto charakteru nie vždy odzrkadľujú skutočné názory občanov maďarskej národnosti, pretože keď sa opýtate ktorého slovenského politika považujete za niečo, tak ma respondenti nemôžu zaradiť, keďže ma nevnímajú ako slovenského politika. Ale lídrom opozície nebudem nikdy.“
