BRATISLAVA. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa pre selektívne informovanie médií niektorými rezortmi obrátila na vládu Slovenskej republiky.
Ombudsman zisťuje iba také prípady porušenia základných práv a slobôd, ktoré svojím postupom porušujú orgány verejnej správy.
Porušená sloboda prejavu
„V tomto prípade sa moje zistenia týkajú jedného z hlavných pilierov demokracie – slobody prejavu,“ napísala vo vyrozumení vláde Dubovcová.
Subjektom základného práva chráneného čl. 26 našej ústavy a čl. 10 Európskeho dohovoru je aj ten, kto je šíriteľom myšlienok, názorov, informácií aj ten, kto je ich prijímateľom.
Vo verejnom záujme je prinášanie informácií prijímateľom, šírenie myšlienok, názorov vo všetkých otázkach verejného záujmu a vedenie slobodnej diskusie o politických otázkach. Túto úlohu plní aj tlač a preto má v demokratickej spoločnosti osobitný význam, uvádza sa ďalej v tlačovej správe. Agentúru SITA o tom informoval poradca pre médiá a komunikáciu verejnej ochrankyne práv Ján Glovičko.
Verejný ochranca práv navrhuje opatrenia, ak zistí, že orgán verejnej správy v poskytovaní informácií postupoval voči zástupcom tlače selektívne a takýmto postupom časť tlače obmedzoval v plnení jej úloh.
V tomto prípade orgány verejnej správy takýmto preukázaným konaním zasiahli do základného práva na slobodu prejavu oboch subjektov tohto práva – šíriteľa (vydavateľa Denníka N) aj prijímateľa informácií (čitateľov).
Zásah v Moldave nad Bodvou
„Nesúhlasím so stanoviskom Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR mi neoznámili stanovisko a nesplnili zákonnú povinnosť informovať ma o prijatí opatrení. Pretože zistené porušenia základných práv a slobôd sa týkajú jedného z hlavných pilierov demokracie – slobody prejavu, predložila som o tom vláde SR vyrozumenie verejného ochrancu práv,“ povedala verejná ochrankyňa práv.
Podľa Glovička verejnému ochrancovi práv kompetencia obrátiť sa na vládu vyplýva zo zákona v situácii, ak ombudsman nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy, alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné a tento orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán.
Vláda má podľa zákona o verejnom ochrancovi práv povinnosť oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní od doručenia jeho oznámenia opatrenia, ktoré vo veci prijala.
Prvýkrát v histórii verejného ochrancu práv sa ombudsmanka obrátila na vládu s vyrozumením 16. decembra 2013 vo veci závažného porušenia základných práv postupom polície pri zásahu v Moldave nad Bodvou na Budulovskej ulici. Vláda vtedy prijatie opatrení verejnej ochrankyni neoznámila.
Úrad vlády komunikuje s Denníkom N v súlade s platnou legislatívou, agentúru SITA informoval tlačový odbor úradu. "Je nám ľúto, že sa pani ombudsmanka Dubovcová neozvala vo viacerých prípadoch porušovania zákona zo strany reportérov tohto denníka, keď sa odmietli ospravedlniť za preukázateľné klamstvá týkajúce sa predsedu vlády ako aj členov vlády," píše sa v stanovisku odboru.
Rezorty tvrdia, že komunikujú
Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Petra Stana informoval rezort verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú listom ministra 11. novembra 2015 o tom, že rezort, minister, hovorca i tlačový odbor poskytovali Denníku N vždy požadované informácie, odpovede alebo usmernenia, kde sa dajú konkrétne žiadané informácie získať, a to v rozsahu určenom zákonmi.
"V tejto praxi reagovania a odpovedania pokračujeme aj naďalej a vedieme korektnú obojsmernú komunikáciu s redaktormi Denníka N, čo predpokladám, aj sami potvrdia," vysvetlil.
Rezort diplomacie považuje korektnú komunikáciu so všetkými médiami za jeden z princípov svojej činnosti, a preto nevidí žiadnu reálnu podstatu pre tvrdenia, že by si neplnil svoje úlohy smerom k tomuto alebo akémukoľvek inému médiu. "A to s ohľadom na informačnú povinnosť podľa tlačového zákona alebo zákona o slobodnom prístupe k informáciám," dodal Stano.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík, "rezort komunikuje s Denníkom N štandardne ako s ktorýmkoľvek iným médiom na Slovensku." Podobnú odpoveď poskytol i hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa, ktorý odpísal, že ministerstvo komunikuje so všetkými médiami vrátane Denníka N. Podľa tlačového odboru ministerstva financií komunikuje aj tento rezort so všetkými médiami rovnako, bez rozdielu a v súlade s platnou legislatívou.
