BRATISLAVA. Lekár Pavol Kostka zo Spišskej Belej nie je najväčším skokanom v slovenskom zdravotníctve za druhej vlády Roberta Fica (Smer), ktorá ovláda štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Ešte väčší zisk z jedného eura ako masér zo Spiša dokázala v priebehu jedného roku vyťažiť bratislavská firma Cardioservice.
Rozprávkovo zbohatla aj na špeciálnom zdravotníckom materiáli, ktorého niektoré jeho položky predávala aj štátnemu Stredoslovenskému ústavu srdcovo-cievnych chorôb za až 12-násobne vyššie ceny než sú vo svete.
Na prípad upozornil na svojom blogu poslanec Miroslav Beblavý zo Siete.
„Blog pána poslanca Beblavého považujem za jeho politickú kampaň a nebudem sa k nemu vyjadrovať,“ reagoval väčšinový vlastník Cardioservice Ján Urban.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že ním určená maximálna cena špeciálneho zdravotníckeho materiálu je priemerom troch najnižších cien v Európskej únii.
Päť vecí, ktoré nesedia v kauze Kostka Čítajte Viac ako 65-násobné zvýšenie zisku
Firma Cardioservice vznikla len v auguste roku 2013. V predmete svojej činnosti má na prvom mieste uvedenú kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi.
Jej dvaja vlastníci, väčšinový Ján Urban a menšinový Zoltán Fejes, do nej na začiatku vložili 5000 eur. Firma podľa Beblavého nakúpila tovar za 1 327 800 eur a obratom ho predala za 4 483 014 eur.
„Tomu sa hovorí 237-percentná obchodná marža. Okrem obchodu s drogami ju poznáme len v slovenskom zdravotníctve,“ komentuje tento nárast poslanec Siete.
Obchodný úspech firmy je ešte zrejmejší, ak sa pozrieme na jej zisk. Kým v roku založenia bol podľa portálu finstat.sk len 31 250 eur o rok neskôr už 2 038 444. Je to viac ako 65-násobné zvýšenie zisku. Rozbehnutému Kostkovi sa v rovnakom období podarilo zvýšiť zisk len 1,7-násobne.
Úctyhodný bol aj nárast tržieb firmy Cardioservice z 54 249 eur v roku 2013 na 4 483 014 v roku 2014. Ide o 82- násobné zvýšenie. Kostka v tomto období opäť ťahal za kratší koniec. Jeho tržby za dva roky (2012 až 2013) stúpli len desaťnásobne.
Najlepšie vidno finančný úspech firmy na jej ziskovej marži. Vyjadruje, koľko zisku pred zdanením dokáže firma vytvoriť z každého eura tržieb. Kým v Cardioservice sa pohybovala za dva roky v rozpätí 46 až 58 centov na euro, u Kostku to bolo v roku 2014 len 42 centov. Na porovnanie, zisková marža sa v priemysle pohybuje okolo piatich centov.
„Cardioservice tak rok po svojom vzniku prekonal v ziskovosti aj maséra Kostku. A to bez toho, aby museli vybavovať priestory, naháňať zákazníkov a dať sa vláčiť v televízii. Jednoducho nakúpili a predali,“ vraví Beblavý.
Bezplatné zdravotníctvo Smeru je v troskách Čítajte Dvanásťnásobne drahšie stenty
Bratislavskej firme finančný úspech podľa Beblavého priniesol predaj špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Konkrétne stentov.
Stent je kovová cievna výstuha. Tento materiál sa podľa webu kardioklubu používa napríklad u pacientov po prekonaní infarktu. Ak dôjde k zmenám závažného charakteru, tak v mieste zúženia cievy lekár nafúkne mikrobalónik na konci katétra a cievu roztiahne. Následne sa toto miesto vystuží stentom.
Ministerstvo zdravotníctva v roku 2013 v rámci kategorizácie určilo maximálnu cenu stentu Orsiro uvoľňujúceho Sirolimus, s ktorým obchodovala bratislavská firma, na 2849,01 eura. O dva roky neskôr cenu znížilo na 2197 eur.
V roku 2015 Cardioservice uzavrel so Stredoslovenským ústavom srdcovo-cievnych chorôb rámcovú zmluvu na vyše štyri milióny eur. Z nich 1,4 milióna tvorila suma za stenty. Jeden podľa zmluvy vychádzal na 1980 eur s daňou. Je to síce v rozmedzí stanovenom ministerstvom, ale oveľa viac, ako sa cena stentu pohybuje vo svete.
Beblavému sa podarilo zistiť, že cena rovnakého stentu od rovnakého výrobcu sa v Indii predáva len za 167 eur. V porovnaní so slovenskou je tá indická 12-násobne nižšia.
„Podotýkam, že v oboch prípadoch sa stenty vozia z Nemecka a Švajčiarska, ak by niekto chcel riešiť dopravné náklady týchto drobučkých výrobkov,“ vysvetľuje Beblavý.
Ministerstvo: India nie je členský štát Únie
„Slovenská legislatíva hovorí, že ceny zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, liekov a dietetických potravín hradených z verejného zdravotného poistenia nesmú prekročiť priemer troch najnižších cien Európskej únie,“ vysvetľuje Zuzana Čižmáriková, šéfka komunikácie ministerstva zdravotníctva, ako stanovili maximálnu cenu stentu.
„Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nemá informácie o tom, že by členským štátom Únie bola India,“ pokračuje Čižmáriková.
V zhode s legislatívou, ktorú podľa nej tvoril exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) „ministerstvo zdravotníctva nesmie započítavať do priemeru cien iné údaje, ako údaje z oficiálnych zdrojov členských štátov EÚ“.
Beata
Balogová
