Ako vnímate doterajší výsledok štrajku a prvého spoločného zasadnutia iniciatív, ktoré vo štvrtok prešli do štrajkovej pohotovosti?
„Štrajkovali sme za tri jednoduché požiadavky kolegov z Iniciatívy slovenských učiteľov. Požiadavky vláda nesplnila a v tom zmysle zatiaľ naše úsilie nebolo úspešné. Bolo však úspešné v tom, že sme podľa vzoru učiteľov základných a stredných škôl narovnali chrbát, urobili sme, čo považujeme za správne a vytvorili sme rozsiahlu sieť vzťahov ľudí, ktorí majú spoločný základný názor na školstvo a to, čo potrebuje.“
Čo teda potrebuje? Stačí na začiatok trojica požiadaviek?
„Ešte na začiatku, keď som sa začítal do toho, čo hovoria zástupcovia iniciatívy, oslovilo ma, že kladú do popredia tri jednoduché požiadavky. Týkajú sa rozpočtu, ale zároveň veľmi múdro hovoria o tom, že školstvo potrebuje novú klímu, potrebuje iné spoločenské postavenie, pričom finančné požiadavky sú len začiatkom. Pre nich aj pre nás.“
Máte pocit, že sa klíma začala meniť už štrajkmi a spomínaným narovnaním chrbtov?
„Pre nás štrajkujúcich učiteľov bolo a je dôležité, že sme urobili, čo sme ako jednotlivci považovali za správne. Klíma sa mení v tom zmysle, že po oboch štrajkoch spoločnosť o školstve viac uvažuje. Aj toho, kto výzvam nerozumie alebo má s nimi problém, sme upozornili, že školstvo je na bode zlomu a je šanca zvrátiť negatívny trend.“
Viacerí vás označili takpovediac za dramaturga protestných zhromaždení vysokých škôl.
„Bol to pôžitok spolu zo študentmi domýšľať akcie vo verejnom priestore. Vyústilo do nich množstvo energie, ktorá sa hromadila v nás aj v študentoch a intenzívna bola aj reakcia okolostojacich a okoloidúcich. Či už pri bubnovačke, alebo na pohrebe školstva boli reakcie väčšinou pozitívne.“

Ako ste zúročili svoje odborné znalosti? Prečo práve tieto motívy?