BRATISLAVA. Po pondelku sa ako pravdepodobnejšie zdá vytvorenie pravicovej vlády. Tomuto scenáru dávajú väčšiu šancu než vláde vedenej Smerom vyjadrenia predsedu Siete Radoslava Procházku a šéfa strany Most-Híd Bélu Bugára.
Obaja preferujú pravicovú vládu a na rokovanie o nej dostali mandát od predsedníctiev svojich strán, ktoré rokovali v pondelok.
Pravicovú vládu by mohli vytvoriť Sulíkova SaS, Matovičovo OĽaNO – NOVA, Dankova SNS, Bugárov Most-Híd a Procházkova Sieť. Mala by síce len tesnú väčšinu 76 hlasov, ale s podporou hnutia Sme rodina Borisa Kollára by mala podporu až 87 poslancov.
Nič však nie je ešte isté. Robert Fico ako predseda Smeru, ktorý voľby vyhral, sa mal v utorok stretnúť a dostať poverenie od prezidenta Andreja Kisku na vedenie rokovaní o vytvorení vlády. Stretnutie sa však z dôvodu jeho neskorého návratu z rokovaní v Bruselu prekladá na stredu 9. marca v čase 11.00 h. Informoval o tom Martin Lipták z Kancelárie prezidenta.
Maďarské strany nepochopili svojich vlastných voličov Čítajte Most smerom k pravicovej vláde
Béla Bugár po rokovaní predsedníctva strany Most-Híd povedal, že dostal poverenie na rokovania o vytvorení stabilnej pravicovej vlády, o ktorú sa bude usilovať.
Zároveň naznačil, že neprijmú Ficovo pozvanie na zostavenie vlády pod taktovkou Smeru.
Vyriešenie doteraz otvorenej otázky, či ísť so SNS alebo nie, necháva Bugár na lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý by mal byť poverený prezidentom na zostavenie takejto vlády. Keď sa podľa Bugára ocitne na stole návrh, že súčasťou takej vlády by mala byť aj SNS, tak ho budú riešiť.
Bugár zároveň naznačil, že prípadnú prítomnosť SNS vo vláde by Most vedel vyvážiť presadením svojich programových priorít do programu vlády.
Jeho vyjadrenia tak korešpondujú s tým, čo povedal po stretnutí u prezidenta. Prípadnú koalíciu s SNS by strana vysvetľovala svojim voličom len ťažko, bolo by to negatívne vnímané, aj keď všetko sa dá vysvetliť, povedal na margo vlády s SNS Bugár.
Na rozdiel od Bugára šéf SNS Andrej Danko nie je k strane Most-Híd natoľko vymedzený, ako je to na druhej strane. Po stretnutí u prezidenta Danko uviedol, že voči Mostu ani jeho predstaviteľom necíti žiadnu averziu.
Nevyjadril sa však, či preferuje viac pravicovú alebo ľavicovú vládu. „Ja nemám bližšie ani k Robertovi Ficovi ani k Richardovi Sulíkovi. Ja mám najbližšie k voličom SNS,“ povedal.
Naznačil, že u národniarov je podpora pre pravicovú respektíve ľavicovú vládu „50 na 50“, pričom seba pasoval do role jazýčka na váhach pri rozhodovaní o tejto otázke.
Pravicovej vláde je naklonený aj Radoslav Procházka, ktorý bol na rokovaní v centrále Mosta.
Poverenie Ficovi zostaviť vládu je jediný správny krok, hovorí Sulík Čítajte Procházka ako Kollár
„Nemáme dôvod na rokovanie so Smerom,“ povedal v pondelok Procházka po stretnutí s Kiskom v Prezidentskom paláci.
Šéf Siete vylúčil, že by sa o zostavovaní vlády pod taktovkou Smeru s kýmkoľvek z tejto strany stretol, alebo rozprával.
Keby Procházka prikývol na vládu so Smerom, vznikla by štvorkoalícia, ktorá by mala pohodlnú väčšinu 85 hlasov.
Naopak, stretnutie so šéfom SaS Richardom Sulíkom ako lídrom črtajúcej sa pravicovej päťkoalície nevylúčil. Hoci by išlo o vládu zloženú z väčšieho počtu strán ako v prípade koalície so Smerom, Procházka si ju vie predstaviť.
Dodal, že pre Sieť nie je podmienkou, aby mala zastúpenie v takejto vláde. Uspokojil by sa vraj len s jej podporou v parlamente.
„Pre nás priama účasť na vláde nemusí byť podmienkou podpory. Nemusíme byť súčasťou vlády, aby sme ju podporili. Nejde nám o to, aby sme mali nejaký rezort alebo kreslo, ale aby sme presadili nejaké veci navyše,“ vysvetlil Procházka.
Týmto postojom k prípadnej pravicovej vláde sa predseda Siete priblížil k šéfovi hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi, ktorý chce tiež len podporovať pravicovú vládu v parlamente bez účasti v nej.
Kiska môže zostaviť svoju vládu (päť scenárov) Čítajte Kollár: Nejde o vypočítavosť
Na rozdiel od Procházku však Kollár účasť v akejkoľvek vláde razantne vylučuje, kým Procházka len hovorí, že netrvá na tom, aby o Sieť bola.
Možnosťou je podľa informácii denníka SME aj to, že Kollárovo hnutie by síce nebolo vo vláde, ale by bolo súčasťou pravicovej koalície.
Takýto scenár neodporuje Kollárovmu vyjadreniu po stretnutí s prezidentom, že jeho prípadná dohoda s vládnymi pravicovými stranami o podpore vlády by mala písomnú podobu.
Bolo by v nej podľa neho zakotvené, aké veci chce hnutie presadiť a že by podporovalo pravicovú vládu. V zmluve by podľa Kollára bola zakomponovaná napríklad požiadavka hnutia na exekučnú amnestiu či na zrušenie doplatkov za lieky pre deti.
Fakt, že by Kollár nebol v pravicovej vláde, len ju v parlamente podporoval, nepovažuje za vypočítavosť. „Nie, nie je to vypočítavosť,“ opakovane reagoval na otázku denníka SME, či to nie je vypočítavosť, že by mal len podiel na moci bez zodpovednosti.
