BRATISLAVA. Zatiaľ čo v parlamente bežala rozprava k programovému vyhláseniu vlády, učitelia nesúhlas s jeho znením demonštrovali v uliciach Bratislavy.
1. Nízke investície do vzdelávania
Školské odbory a partnerské organizácie pred voľbami v deklarácii žiadali, aby na školstvo do konca tohto volebného obdobia išlo najmenej šesť percent HDP. Financovanie školstva by sa muselo každoročne zvyšovať najmenej o pol percenta z HDP.
Vláda na štvorročné obdobie ponúka dve miliardy eur. Zarátané sú aj eurofondy, ktoré nemožno použiť na platy pedagógov. Minister školstva za SNS Peter Plavčan sumu považuje za nevyhnutné minimum, aby sa mohla spustiť reforma školstva. Plavčan chce do konca roka v školstve spustiť prvé zmeny, ich úspechmi vraj mieni lobovať v prospech vzdelávania pri tvorbe štátneho rozpočtu.
Dve miliardy by podľa Petra Goliaša z INEKO mohli teoreticky stačiť, ak ich školstvo dostalo hneď, nie rozložené na štyri roky. Ak by sme v roku 2020 chceli dobehnúť priemer krajín Európskej únie, suma by mala byť vyššia.
„Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky HDP v roku 2019 dosiahne 96,4 miliardy eur. Aby sme dovtedy zvýšili zdroje do školstva na 4,9 percenta HDP, museli by sme naň z verejných zdrojov vynaložiť 4,72 miliardy,“ vysvetlil.
Zvyšovať celkové verejné výdavky na vzdelávanie Slovensku odporučili aj odborníci OECD v hodnotiacej správe za rok 2015. Vláda by podľa nich mala zdroje zvyšovať v absolútnej hodnote ako aj v podiele na HDP. „Všeobecné zvýšenie celkových výdavkov smerujúcich do rozpočtov škôl by im umožnilo vynakladať viac prostriedkov na zamestnancov, ako aj na učebné materiály, respektíve vybavenie,“ píše sa v správe.
2. Neuspokojivé platy zamestnancov
Signatári odborárskej deklarácie žiadali, aby sa platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve zvýšili od 1. januára 2017 o 25 percent a každý ďalší rok o 10 percent. Prilepšiť si mali aj nepedagogickí zamestnanci.
Vláda sľubuje každoročné zvýšenie platovej tarify priemerne o šesť percent, podmienkou sú systémové zmeny. Záväzok platí aj pri vysokoškolských učiteľoch, ale nepedagogických zamestnancov vôbec nespomenula.
Učiteľom sa ich platy síce o mierne zvýšia, no spokojní nie sú. Branislav Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov označil programové vyhlásenie za krutý výsmech.
„O tom, že by malo ohodnotenie učiteľov kopírovať ich reálny výkon, sa vláda ani nezmieňuje,“ dodala analytička Zuzana Zimenová.
Predseda parlamentu Andrej Danko z SNS povedal, že ponúknuté zvýšenie je také, aké si vláda môže dovoliť.
3. Neefektívna sieť škôl
OECD v správe o využívaní školských zdrojov vyčíta Slovensku neefektívnu sieť škôl. Jej optimalizácia je aj v programe vlády a je aj podmienkou, ktorú si dala, aby pridala školstvu peniaze.
Prebytok škôl spôsobili zmeny v demografii. Medzi rokmi 1989 až 2013 klesol počet žiakov až o 40 percent, no sieť sa takmer nezmenila. „Rušenie škôl je pre politikov nepopulárny krok a nikomu sa doň nechce,“ vysvetľuje odborník na regionálne školstvo Vladimír Burjan.
Problém školskej siete je trojaký:
- Celkový počet, veľkosť a rozmiestnenie škôl - Táto výhrada sa vzťahuje najmä na základné školy, ktoré nezareagovali na zmenu v demografii obyvateľstva. Kým v 80. rokoch sa rodilo sto tisíc detí ročne, v súčasnosti je to už len približne 55-tisíc detí. Zákonite sa to muselo odraziť aj na počte školopovinných detí
- Skladba škôl - Problémová je najmä pri odborných stredných školách, ktoré nedokázali zvrátiť nezáujem žiakov a rodičov o daný odbor.
- Nízka kvalita škôl - Prežívajú aj školy, ktoré majú slabé výsledky a produkujú absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť na pracovnom trhu.
4. Nepraktická deľba právomocí
Vláda regionálnemu školstvu sľúbila, že opäť prehodnotí presun časti právomocí riadenia a financovania škôl na mestá a obce. Riaditelia tento krok vítajú, závislosť od miest a obcí im nevyhovuje.
„Celkovo 84 percent riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie (zdroje samospráv – pozn. red) je za to, aby boli financovaní cez prenesené kompetencie, čiže priamo z ministerstva školstva,“ ukázal prieskum Slovenskej komory učiteľov.
5. Nedostatočné začlenenie
Analytičke Zuzane Zimenovej prekáža, že podľa programového vyhlásenia ostávajú rómske rodiny naďalej na okraji záujmu, keďže nedostanú príležitosť zapojiť sa do školských projektov a mimoškolských aktivít, či do dobrovoľníckej podpory detí pri príprave do školy alebo cez aktivačné práce a vzdelávanie druhej šance do roly asistentov učiteľa.
„Ani tretia vláda Roberta Fica podstate a zmyslu inkluzívneho vzdelávania nerozumie a vníma ho naďalej len ako nástroj na začlenenie detí z rómskych lokalít do bežných škôl,“ hovorí Zimenová.
