BRATISLAVA. Robert Fico nie je jediný ústavný činiteľ na svete, ktorý tají svoje zdravotné problémy. V súčasnosti je však už pre vrcholových politikov štandardom o svojich chorobách hovoriť.
„Dnes je bežným štandardom, že politik má obmedzené právo na svoje súkromie a je povinný informovať verejnosť o svojom zdravotnom stave,“ povedal v rozhovore pre denník SME Ladislav Špaček, popularizátor spoločenskej etikety a hovorca bývalého českého prezidenta Václava Havla.
Takýto postup zvolil aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý v týchto dňoch podstupuje sériu vyšetrení v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) pre nejasný ložiskový nález v stene žalúdka. Informáciu o zdravotnom stave podľa hovorkyne parlamentu Zuzany Čižmárikovej zverejňuje Danko aj preto, aby nevznikali rôzne špekulácie.
„Aj preto sa rozhodol o každom ďalšom postupe lekárov informovať verejnosť aj médiá,“ povedala Čižmáriková.
Kríza, ktorá prišla z neočakávanej strany Čítajte O problémoch hovoria
Hovoriť o svojich zdravotných problémoch je štandardom najmä v USA, kde nálezy lekárskych prehliadok pravidelne zverejňuje prezident aj kandidáti na tento post.
V čase pôsobenia viceprezidenta USA Dicka Cheneyho vo vláde Georgea W. Busha, v rokoch 2001-2009 sa vedelo, že má problémy so srdcom prakticky celý život. O svojich komplikáciách dokonca v roku 2013 napísal so svojím kardiológom knihu.
„Takmer jeden zo štyroch Američanov má nejaký problém so srdcom. To nám hovorí, že je tu príbeh, ktorý treba vyrozprávať a ktorý by taktiež povedal o úspechu, ktorý sme dosiahli v medicínskych inováciách v našom zdravotnom systéme,“ povedal Cheney v rozhovore pre standfordskú zdravotnícku školu.
Medzi prvými politikmi v strednej Európe, ktorý nasledoval tieto príklady zo západu, bol Havel, ktorému operovali karcinóm na pľúcach. Po operácii Špaček zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej operatér vysvetľoval, o akú chorobu ide, aká je prognóza a aké komplikácie sa môžu vyskytnúť.
„Verejnosť tak vedela o zdravotnom stave prezidenta ešte skôr ako sám pacient,“ povedal Špaček.
Premiér Fico sa podrobil úspešnej operácii srdca Čítajte Slovenskí prezidenti
Prezident Andrej Kiska, ktorý vlani v auguste podstúpil operáciu v oblasti bedrového kĺbu, o svojom stave písal na sociálnych sieťach.
Keď hospitalizovali Rudolfa Schustera vo viedenskej Všeobecnej nemocnici - AKH v roku 2002, vedelo sa, že vtedajší prezident mal viacero problémov. Už pol roka po inaugurácii mal problémy s hlasivkami a vysoké teploty.
O rok neskôr ho hospitalizovali pre vysoké horúčky a triašku. Zistili u neho začínajúci zápal pľúc, zastavenie pasáže zažívacieho traktu či nedostatočné okysličovanie celého organizmu.
Rakúski špecialisti neskôr konštatovali, že Schuster mal poškodené pľúca, pečeň, obličky, kožu a krvný obeh.
Fico o zdravotných problémoch mlčí, Obama zverejňuje aj svoj krvný tlak Čítajte Kto o problémoch nehovoril
Podobne ako Fico o svojom zdravotnom stave v tomto roku napríklad nechcel detailne hovoriť lotyšský prezident Raimonds Vējonis. V januári išiel do nemocnice, aby podstúpil operáciu srdca. Jeho tlačový tajomník pritom novinárom naznačil, že ide len o vírusovú infekciu a nechcel prezradiť detaily o prezidentovo stave.
Neskôr vysvitlo, že Vējonis v januári pre infekciu na srdci podstúpil operáciu, pri ktorej mu vymenili chlopňu. Nemenované zdroje neskôr povedali novinárom, že jeho chorobu pravdepodobne spôsobil zápal mandlí.
Francúzsky prezident Francois Hollande sa vo februári 2011 podrobil chirurgickému zákroku pre benígnu hypertrofiu prostaty. Túto správu oznámili až o takmer tri roky neskôr v reakcii na správy zverejnené rozhlasovou stanicou France Info.
Francúzsky prezident François Mitterrand zasa počas dvoch sedemročných funkčných období (1981 až 1995) tajil rakovinu prostaty. Prišlo sa na to až potom, keď bol mimo funkcie a bol vážne chorý.
„Ale aj to vtedy vzbudilo veľký odpor verejnosti, ktorá sa pýtala, ako je možné, že vysoký ústavný činiteľ neprizná smrteľnú chorobu, akou je rakovina,“ povedal Špaček.
Špaček: O priebehu Havlovej operácie vedela verejnosť skôr, ako sám pacient Čítajte
