Exekúcie zavalili súdy, Žitňanská hovorí o zmene systému

BRATISLAVA. Začiatkom deväťdesiatych rokov si Branislav Slovák s dvoma kamarátmi otvoril piváreň vo Zvolene. Vybavili si úver, kúpili budovu a začali ju prerábať. Ukázalo sa však, že kúpne zmluvy na priestory boli neplatné. Do toho prišli zdravotné problémy či rozpory medzi trojicou podnikateľov. Slovák skončil v exekúcii a bez biznisu.

„Súdil som sa od roku 1992 do roku 2008. Spor o nižšiu sumu, na rekonštrukciu budovy, som vyhral, no o vyššiu, z kúpnopredajnej zmluvy, som prehral a bol som zaviazaný splatiť dlh aj s úrokmi,“ hovorí Slovák. Banka pohľadávku medzičasom predala firme so sídlom na Cypre a suma vyrástla na 112-tisíc eur.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Exekučná kríza a obrázok o štáte Čítajte 

V roku 2014 ju od niekdajšieho nádejného podnikateľa začali vymáhať cez exekútora. „Najhoršie pre mňa je, že som sa neobohatil o jedinú korunu, nikomu neublížil. Je tragédiou spoločnosti a súdnictva, že nedokáže ochrániť svojho občana,“ hovorí Slovák.

Podobných prípadov sú na Slovensku stovky až tisíce. Neschopnosť splácať tovary kúpené na splátky či úvery v bankách privádza na pokraj bankrotu podľa štatistík čoraz viac ľudí.

Ročne prichádza na súdy približne pol milióna exekúcií, vybaviť sa ich podarí asi len 300-tisíc za rok. Nahromadil sa preto rekordný počet nevybavených exekúcií, a prevýšil hranicu troch miliónov sporov.

„Musíme nastaviť proces exekúcie inak ako dnes, keď sa spisy váľajú po súdoch,“ pripustila pre SME ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd.

Zmienka o tom, že „vláda sa postará o pomoc pre desaťtisíce občanov, ktorí trpia v dôsledku exekúcií a napomôže im k oddlženiu“ sa tak po prvý raz dostala aj do programu vlády.

Čo zamýšľa robiť a aké má na to vôbec možnosti?