BRATISLAVA. Najsilnejšia pravicová strana SaS sa po voľbách začína štiepiť. Podpredseda strany Jozef Mihál, ktorý ohlásil kandidatúru proti súčasnému predsedovi Richardovi Sulíkovi, jej vyčíta, že sa sústreďuje len na ekonomický program.
Ďalší podpredseda SaS Ľubomír Galko zasa tvrdí, že krídlo pod Mihálom sa snaží stranu posunúť doľava.
V Sieti, kde bolo po páde vo voľbách väčšie napätie, to naopak vyzerá, že Radoslav Procházka súpera pri voľbe predsedu mať nebude.
„Oznámiť kandidatúru predsedovi večer pred kongresom e-mailom, a kolegom podpredsedom ju neoznámiť vôbec, je nesprávne,“ kritizoval spôsob, akým Mihál ohlásil kandidatúru Galko na svojom facebooku. Nespravil to podľa neho ani Jozef Kollár v roku 2013, keď kandidoval proti Sulíkovi.
Galko zvažuje, že sa o kreslo predsedu bude uchádzať tiež.
Obaja podpredsedovia však zatiaľ tvrdia, že masívny odchod členov z SaS, ako po neúspešnej Kollárovej kandidatúre pred tromi rokmi, nehrozí. „Bola to iná situácia,“ zhodujú sa.
Vládnutie so Smerom môže znamenať koniec Mosta a Siete Čítajte Nielen ekonomika
Mihál ohlásil, že proti Sulíkovi bude kandidovať na budúci rok. Prekáža mu, že v strane dostávajú málo priestoru výrazné osobnosti ako Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová, dôraz sa kladie len na ekonomický program a zanedbávajú sa témy ako školstvo či sociálne veci.
"Strana ich má pritom dobre rozpracované, ale vo volebnej kampani nedostali priestor," tvrdí Mihál. Len cez ekonomické reformy podľa neho nedokážu pritiahnuť viac voličov a spoliehať sa na to, že budú „druhou voľbou pre nespokojných voličov“, je podľa neho málo. Tvrdí, že strana by aj pod jeho vedením zostala pravicová.
Odmieta, že by o svojej kandidatúre vopred neinformoval. „So Sulíkom sme sa na túto tému bavili už dávnejšie, lebo hovoril, že v roku 2017 už pravdepodobne ani kandidovať nebude." Rozkol v strane po prípadnej neúspešnej kandidatúre by vraj zažil nerád. „Ja ani netvrdím, že na sto percent kandidovať budem, je to až o rok."
Mihál podľa Galka nemá žiadnu šancu uspieť. "Jedna vec je zverejňovať kritiku do vlastných radov a druhá byť s touto kritikou konzistentný v každodennej straníckej práci," hovorí. Sulíkov vyzývateľ podľa neho chce len presadiť nejaké požiadavky a preto sa neobáva rozkolu.
"Zásadný rozdiel je v tom, že kým vtedy sa snažili strany zmocniť obchodníci, teraz chce niekoľko členov posunúť stranu doľava," myslí si Galko. Nie je podľa neho možné byť v pohľade na ekonomiku pravicový a napríklad v prístupe k športu ľavicový.
Ak by však mala voľba predsedu prebehnúť ako verejná súťaž vízií kandidátov, mohlo by podľa neho pomôcť, ak by boli tri alebo aj viaceré. Sám by vedel ponúknuť predstavu, ako by mali fungovať regióny, komunikácia strany alebo jej hospodárenie.
Ako by mala vyzerať nová politická strana? Čítajte Procházka je stále sám
Žiadna z pravicových strán nedokázala v marci osloviť voličov natoľko, aby zaplnila prázdny priestor po kedysi najsilnejšej SDKÚ. Sieť pod vedením Radoslava Procházku napokon ledva prešla do parlamentu.
Po jej vstupe do vlády so Smerom zo strany navyše odišli traja poslanci a prvá náhradníčka. Poslanec Miroslav Beblavý (dnes nezaradený) informoval, že z regiónov odchádza okolo ďalších 200 členov.
Po víkendovom zasadnutí Rady regiónov Siete to však vyzerá, že Procházka bude predsedom aj po prvom septembri, na ktorý má strana naplánovaný snem. „Jednomyseľne schválená podpora a uznanie, ktorú Rada regiónov vyslovila predsedovi Siete za jeho postup v povolebných rokovaniach, nedáva žiadny dôvod očakávať akékoľvek personálne súboje,“ odkázala hovorkyňa strany Karmen Németová.
Hľadajú sa záchrancovia
Súboj o predsedníčku stoličku sa očakáva v KDH, ktoré sa po voľbách prvýkrát nedostalo do parlamentu.
Ohlásení kandidáti na predsedu sú zatiaľ primátor Levoče Milan Majerský a bývalý poslanec Alojz Hlina. Podľa informácií SME má záujem viesť hnutie aj Marian Faktor a nevylúčila ho ani europoslankyňa Anna Záborská.
Neistá je aj budúcnosť SDKÚ, ktorá dostala vo voľbách okolo sedemtisíc hlasov, čo bolo menej ako získali komunisti. Jej predseda Pavol Frešo už ohlásil, že opäť kandidovať nebude.
Koaličný Most-Híd voľba predsedu v najbližších mesiacoch nečaká. Hovorca strany András Nagy povedal, že v máji bude zasadať Republiková rada, ktorá má na programe len vyhodnotenie volieb a ciele strany do budúcnosti.
Priestor pre novú stranu
Politológovia po voľbách upozornili, že existuje priestor pre vznik novej strany - nemala by sa podľa nich však vydeliť ako pravicová či ľavicová, ale spájať pravicové ekonomické reformy a ľavicové sociálne hodnoty.
Novú konzervatívnu stranu ohlásil trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý vidí vzor v nemeckej CDU-CSU.
Otázky o založení strany dostávaj aj prezident Andrej Kiska, zatiaľ však odpovedá, že prvoradý je jeho výkon prezidentskej funkcie.
