BRATISLAVA. Keď sa človek na vozíku rozhoduje, kde vystúpi z autobusu, nevyberá si len podľa toho, či je zastávka najbližšie jeho cieľu. Musí nájsť aj jej fotografie, aby vedel, či sa zo zastávky cez obrubník vôbec dostane.
Podobných problémov, ktorým ľudia na vozíku čelia, je mnoho. Pri troche ochoty by sa pritom dali rýchlo riešiť, tvrdí 25-ročná Natália Turčinová, ktorá je na vozíku od základnej školy. „Najhoršie je však myslenie ľudí, ktorí majú pocit, že ľudia ako my musia sedieť doma medzi štyrmi stenami, a že sme v podstate odpísaní. Navyše, sú často prekvapení, keď zistia, že nie sme aj mentálne postihnutí,“ hovorí.
Otec onkologického pacienta bojuje o 500-eurové auto Čítajte Turčinová sa preto stala ambasádorkou kampane Všetci sme nenormálni, ktorá sa snaží, aby štát pristupoval férovo k ľuďom, ktorí sa nejako vymykajú z tzv. normálu.
Kampaň spojenú so súťažou v školách o rovnosti a rovnocennosti organizujú pod záštitou ombudsmanky Jany Dubovcovej v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Mediálnym partnerom je aj denník SME.
Riaditeľ gymnázia Natálii Turčinovej predpovedal budúcnosť na úrade práce, dnes pracuje ako PR manažérka. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Problémom ľudí na vozíku sa chce venovať aj Dubovcová, ktorá v piatok vyzvala, aby ľudia nahlasovali bariéry v nemocniciach a na policajných oddeleniach.
Vláda vo svojom programe ľudí na vozíku takmer nespomína, sľubuje len výstavbu nových staníc a zastávok s bezbariérovým prístupom.
„Je to sklamanie, pretože prehliadať problémy ľudí so zdravotným postihnutím neprospieva nikomu. Keď sa neriešia, ľudia sú demotivovaní, vyčerpaní a často aj zúfalí z toho, ako ich volanie nikto nevypočul,“ povedala Andrea Madunová, predsedníčka organizácie muskulárnych dystrofikov.
