BRATISLAVA. Líder SaS Richard Sulík sa vzdá vedenia strany, aby urýchlil voľbu nového predsedu. Pôvodne si mali členovia SaS voliť nového predsedu na kongrese budúci rok, Sulík však teraz zvolal mimoriadny na 11. júna.
Svoje rozhodnutie odôvodnil diskusiami o rozkole v strane, ktoré sa vedú v mediách, a môžu jej uškodiť. V nových voľbách bude na post opätovne kandidovať. Kandidatúru proti Sulíkovi už oznámil podpredseda strany Jozef Mihál.
"Ten stav, kedy sme otravovali ľudí svojimi vnútornými problémami, viedol k tomu, že nám postupne namerali výsledky, ktoré nás odsúvali z parlamentu," povedal Sulík. Tvrdí, že voličov nechce obťažovať tým, kto má stranu viesť od budúceho roka.
Členovia SaS sú rozčarovaní
V SaS už jeden rozkol pri voľbe predsedu nastal. Jozef Kollár, ktorý v roku 2013 proti Sulíkovi na tento post kandidoval, odišiel po neúspechu zo strany. Nasledovali ho viacerí členovia, napríklad Daniel Krajcer či Juraj Miškov, ktorý do marcových volieb neúspešne kandidoval s vlastnou stranou Skok.
Sulík tvrdí, že posunutím termínu voľby chce stranu uchrániť pred "samotrýznením", s ktorým majú skúsenosti už z minulosti. V Mihálovej kandidatúre nevidí žiadny problém a ak by aj v súboji s ním neuspel, v strane vraj zostane.
Mihál nechcel komentovať Sulíkovo rozhodnutie s tým, že si na ňom zgustnú politológovia a komentátori. "Na svojom záujme nič nemením," povedal pre TASR. Pripustil však, že možno nebude mať dosť času pripraviť sa na voľby, pretože mal už dlhšie naplánované iné povinnosti.
Rozhodnutie urýchliť voľbu predsedu sa nestretlo ani s podporou niektorých členov strany.
"Zvolaním mimoriadneho kongresu už o necelý mesiac a jeho spojenie s voľbou nového predsedu SaS sa Richard Sulík nezachoval ako demokrat," napísal na facebooku poslanec liberálov Martin Poliačik. Takýmto krokom Sulík podľa neho znemožnil členom strany, ktorí chceli ísť do vnútrostraníckej súťaže, viesť kampaň a predstaviť svoju víziu.
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová rozhodnutie Sulíka označila za neférové.
Najsilnejšia v opozícii
SaS získala v parlamentných voľbách 12,10 percent a stala sa najsilnejšou pravicovou stranou. Potom, čo sa Sulíkovi nepodarilo zložiť pravicovú vládu, sa vzdal kresla poslanca Národnej rady a zostal pôsobiť v europarlamente.
SaS mala voliť nového predsedu až budúci rok, kedy uplynú štyri roky od poslednej voľby. Kandidatúru proti Sulíkovi zvažoval aj ďalší podpredseda Ľubomír Galko. Ten zatiaľ nepovedal, či kandidovať bude alebo nie.
Sulík: Nerobte zo mňa xenofóba, na kandidátke máme troch moslimov Čítajte
