BRATISLAVA. Veľkú "tehlu do priehrady“, ktorou sa snaží Smer obmedziť korupciu na Slovensku, ohlásil pred dvoma rokmi minister vnútra Robert Kaliňák. Komentoval tak schválenie zákona, ktorý má chrániť oznamovateľov korupcie.
Už vtedy odborníci tvrdili, že zákon má diery, ktoré sa teraz hodia aj samotnému Kaliňákovi v kauze Bašternák.
Kauzu znovu otvoril Filip Rybanič, asistent poslanca SaS Jozefa Rajtrára, ktorý si ako zamestnanec Tatra banky pozrel účty Kaliňáka a bývalého ministra dopravy Jána Počiatka. Neskôr sa podozrivé prevody na týchto účtoch dostali do médií, ale Rybanič pre aktuality.sk tvrdil, že on im ich neposkytol.
Človek, ktorý si na pracovisku všimne nezákonné alebo neetické konanie, by mal podľa zákona kontaktovať firmu alebo orgány činné v trestnom konaní. Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti mu za to mal poskytnúť ochranu. Zamestnávatelia s viac ako 50 zamestnancami musia mať dokonca vnútorný systém na vybavovanie takýchto podnetov.
Kedže ide o ministra vnútra, Rybanič tvrdí, že mal strach obrátiť sa na banku či vyšetrovateľov, ktorí sú Kaliňákovi podriadení. „Chcel na podozrivé transakcie upozorniť vedenie banky, nebolo mu to však umožnené. Namiesto toho sa ním začala zaoberať polícia,“ povedal Rajtár.
Slovenský zákon nemá odpoveď na situáciu, keď prokurátor či nadriadený podnet zametú pod koberec, tvrdí Pavol Lacko, autor knihy Jeden za všetkých, nikto za jedného, ktorá opisuje prekážky, ktoré čakajú ohlasovateľov korupcie. „Náš zákon nerieši, čo má oznamovateľ v takej situácii robiť. Nepočíta s ich ochranou, ak sa obrátia na médiá."
