BRATISLAVA. Zákon na ochranu oznamovateľov, ktorí nahlásia korupciu, v praxi nefunguje. Ako povedal v piatok na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ organizácie Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš, keď bol zákon v minulom volebnom období schválený, premiér aj minister vnútra ho spomínali ako jeden zo zákonov protikorupčného boja.
„Zákon síce na papieri je, no v praxi nežije tak, ako iks ďalších zákonov. Je tu ďalší zákon, ktorý sme prijali, a voličom sme odkázali, že sme niečo proti korupcii spravili, no v praxi sú výsledky mizivé,“ povedal.
Nefunkčná úprava
Právna úprava podľa neho nefunguje najmä preto, že o ňom ľudia väčšinou nevedia, no na druhej strane ho dobre nepoznajú ani tí, ktorí majú oznamovateľom pomáhať.
Transparency zisťovala, ako zákon, ktorý na Slovensku platí od 1. januára 2015, funguje. Hlavným zistením je, že tri štvrtiny obyvateľstva o zákonnej ochrane pri tzv. whistleblowingu nevedia.
„Treba preto hľadať príčiny neznalosti. Prijatiu zákona nepredchádzala žiadna informačná kampaň, ktorá by zamestnancom priblížila, ako sa chrániť v prípade, ak zamestnávateľ vykoná nejaký postih voči nim,“ vysvetlil právnik Pavel Nechala.
Zamestnávatelia podľa neho síce prijali smernice, no neimplementovali ich. Zamestnanci tak nevedia, aké možnosti majú, čo sa chápe ako nekalá praktika, aby ju vedeli identifikovať a aby ju boli ochotní oznámiť. „Stav sa nijak nezmenil od stavu, keď sme zákon ešte nemali,“ poznamenal s tým, že whistleblowing je pritom najúčinnejší spôsob, ako odhaliť nekalú praktiku.
Zodpovední za implementáciu
Za implementáciu zákona o ochrane oznamovateľov sú zodpovedné inšpektoráty práce. Tie však často podľa Nechalu o zákone nevedia. Inšpektoráty pritom môžu poskytnúť dva druhy ochrany – ochrana pred orgánmi činnými v trestnom alebo správnom konaní.
V tomto prípade bolo od začiatku platnosti zákona len 11 chránených oznamovateľov na základe rozhodnutia prokuratúry. Druhou situáciou je, keď zamestnanec spraví oznámenie v podniku a zamestnávateľ voči nemu vyvodí negatívny pracovnoprávny úkon. „Zamestnanec sa môže v tomto prípade obrátiť na inšpektoráty práce a požiadať o zastavenie pracovnoprávneho úkonu. Tie musia odpovedať do siedmich dní,“ vysvetlil s tým, že takéto žiadosti boli dve, no obe zamietli.
Problémom je aj to, že zamestnávatelia nedostávajú žiadne pokuty, doplnil. Ministerstvo práce podľa jeho slov prisľúbilo, že bude situáciu riešiť, aby inšpektoráty práce vedeli, ako zákon implementovať. Organizácia TIS však zároveň pripravuje manuál pre zamestnancov týkajúci sa whistleblowingu.
Podľa prieskumu, ktorý pre TIS spravila agentúra Focus, možno vidieť, že ľudia sú v porovnaní s minulými rokmi ochotnejší nahlasovať nekalé praktiky. Avšak, ako uviedla Barbora Tholtová z organizácie, "len 26 percent respondentov uviedlo, že o tejto právnej úprave vedia“. Ľudia takisto nevedia, na akú inštitúciu by sa mali obrátiť. „No vnímanie whistleblowerov je medzi ľuďmi pozitívne,“ dodala.
Hlavným problémom je podľa Gabriela Šípoša to, že je tu beztrestnosť mocných politikov a veľkých podnikateľov, ktorí majú množstvo nedoriešených prípadov a podozrivých vecí. „Tak si predstavte občana, či má ísť niečo nahlásiť. Áno má, ak bude aj výsledok, no tie u nás nie sú, čiže ľudia nie sú motivovaní,“ povedal s tým, že zákon tu síce je, no je len prvým predpokladom.
„Pokiaľ nebude funkčná polícia a funkčná prokuratúra a nebudeme vidieť, ako to je v okolitých krajinách, že zákon platí pre všetkých, whistleblowing u nás nebude dobre fungovať,“ vysvetlil riaditeľ TIS s tým, že politici by mohli v tomto urobiť významne viac. Pätina ľudí sa totiž podľa neho stretáva so situáciami, keď si niekto pýta úplatok, nahlásiť by to mohli, no nespravia tak.
Asistent poslanca SaS mal vidieť Kaliňákov účet a podozrivé prevody, zadržala ho polícia Čítajte Whistleblower Rybanič
Whistleblowerom je podľa právnika Pavla Nechalu aj asistent poslanca za SaS Jozefa Rajtára Filip Rybanič, ktorý pracuje v Tatra banke. Národná kriminálna agentúra ho zadržala v piatok 10. júna popoludní. Stalo sa to po tom, čo zaznamenali, že si pozrel účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Informoval o tom Denník N na svojej internetovej stránke.
Rybaniča prepustili zo zaistenia v sobotu nadránom a urobili mu domovú prehliadku. „Tento prípad sa javí ako veľmi dôležitý pre verejnú diskusiu. Môžeme sa však baviť o tom, ako bola táto informácia zverejnená a či nemal využiť interné oznamovacie mechanizmy, ktoré využil až následne,“ povedal Nechala. V našom zákone chýba podľa neho externá možnosť oznamovania v takýchto prípadoch, ktorú možno využiť, ak má zamestnanec strach z postihu alebo nemá dôveru v inštitúciu, že vec prešetrí.
„Nevnímame úniky ako dobré riešenie, no zodpovednosť je na strane zamestnávateľov a inštitúcií, aby to zamestnanci oznámili vnútri. Ak zlyhajú, až potom by sa mali obrátiť na externé orgány alebo médiá,“ uzavrel Nechala.
