Najskloňovanejším menom tohto týždňa je zrejme Robert Kaliňák. Kto to je? Ako by ste ho charakterizovali?
„Robert Kaliňák dosiahol fenomenálny úspech, pretože pochopil ako mnohí na Slovensku, že politika je veľkým zdrojom profitu, postavenia a vplyvu. Budoval si kariéru veľmi premyslene tým, že stretol správnych ľudí, dostal sa do správnych súkolí a preukázal pritom inteligenciu a schopnosti. Stal sa až stelesnením systému, v ktorom funguje Ficova garnitúra už od roku 2002. On nie je len súčiastkou v ňom v zmysle, že ho niekto niekde zaradil a teraz tam funguje. On je jeho aktívnym tvorcom. Vytvoril si v Smere autonómny priestor a dotvoril systém do takej podoby, aby on a jeho ľudia z neho profitovali čo najviac. Je to absolútne najúspešnejší politický podnikateľ na Slovensku.“
Povedali ste, že Kaliňák si v Smere vytvoril autonómny priestor. Aké je jeho postavenie v tejto strane?
„Má to dva rozmery. Prvý je, že popredných politikov Smeru sme možno až príliš vnímali iba ako delegátov či reprezentantov záujmových skupín za nimi. Pavla Pašku ako reprezentanta skupiny Juraja Širokého. Kaliňáka ako reprezentanta Jozefa Brhela. Ján Počiatek má, povedal by som, nehynúce zásluhy v tom zmysle, čo všetko urobil pre J&T. Oni v tom systéme fungovali ako ministri – delegáti, ako poverení ľudia záujmových skupín, ktorí vždy, keď bolo potrebné, urobili pre svoju skupinu maximum. Robert Fico nepatrí k žiadnej z týchto skupín. Je nad nimi. Dohliada, aby každá skupina bola rovnako spokojná či nespokojná. Jednoducho je o stupeň vyššie. Druhý rozmer, ktorý sme, myslím, podcenili, bol ten, že každá skupina vytvorila aj vlastné pole záujmu. Neboli iba pomocníkmi nejakého oligarchu za sebou, ale vytvorili si priestor, aby zo systému profitovali sami za seba. Kaliňák s pomocou Počiatka, Martina Glváča, Ladislava Bašternáka, Mareka Turčana, Mariána Kočnera a ďalšich vytvoril skupinu, ktorá fungovala aj samostatne na svoj vlastný úžitok.

Za rovnako silného ako Kaliňák sa však v Smere dlho považoval aj Pavol Paška. Ale potom, ako ho Fico pomerne ľahko odstavil pri kauze CT, ktorá sa ukazuje ako menej závažná než kauza Bašternák, sa zdá, že Kaliňák, ktorého odchod sa zrejme zatiaľ nechystá, mal a má v porovnaní s Paškom navrch. Je to pravda?
„Kľúčové veci sa udiali v roku 2014 ešte pred voľbou prezidenta. Vtedy všetci predpokladali, že Ficovi sa podarí dostať na funkciu hlavy štátu. Bolo jasné, že v Smere prebieha boj o nástupníctvo. Bolo evidentné aj to, že favoritom je – nech Paška robil, čo robil – Kaliňák. Paška podľa môjho názoru vtedy dosť stratil nervy a pokúsil sa dostať Kaliňáka dole, ako sa hovorí v istých kruhoch. Spustila sa séria insiderských informácií o tom, čoho všetkého sa Kaliňák dopustil. Podľa mňa vtedy nastal zlom v kariére Roberta Kaliňáka. V roku 2014 to bola s najväčšou pravdepodobnosťou práve Paškova skupina, ktorá pustila do obehu informácie, ktoré smerovali k tomu, že je napojený na korupčné štruktúry. Napríklad kauza Plachtince (išlo o tender na reklamné a poradenské služby, v ktorom vyhrávali aj firmy blízke Kaliňákovým ľuďom, pozn. red.). Ďalej sa prevalila aféra s Jozefom Dragom (bývalý člen zločineckej skupiny sýkorovcov, ktorého prijal podľa jeho výpovede do služobného pomeru na polícii sám Kaliňák, pozn. red.). Objavila sa aféra s Milanom Chovancom (ide o kľúčovú postavu v kauze podvodov s DPH, do ktorej mal byť namočený aj Kaliňák, pozn. red.). Jednoducho, niekto z insiderov púšťal na verejnosť správy, ktoré boli dovtedy pod pokrievkou. Myslím si, že pád Pašku urýchlil fakt, že to robil výslovne proti vôli predsedu Smeru. Fico si neželal, aby sa pred voľbou prezidenta objavovali takéto informácie, ktoré poškodzovali stranu a jeho kandidatúru. Už vtedy to mal Paška nahnuté, lebo sa nechcel zmieriť s tým, že spor o nástupníctvo prehral. A keď do toho prišlo CT, tak sa mu to spočítalo. Fico už nemal zábrany mu povedať, že bude musieť odísť.“