BRATISLAVA. Európska únia čelí viacerým výzvam vo vnútri aj v susedstve, stojí na dejinnej križovatke a my musíme povedať kam a ako ďalej.
Na stretnutí predsedov výborov pre európske záležitosti parlamentov členských krajín EÚ (COSAC) to v pondelok na pôde Národnej rady vyhlásil podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd).
Nárast populizmu a extrémizmu
"Vidíme čoraz viac všeobecnú nechuť a apatiu v politike, rezignáciu či nárast populizmu a extrémizmu. EÚ stojí pred mnohými historickými výzvami. Aj keď sa nedá pripraviť na všetko, som presvedčený, že SR bude pri európskej debate zodpovedný partner a férový sprostredkovateľ," myslí si Bugár.
Podľa jeho slov občania majú niekedy oprávnený pocit, že sa im politickí lídri vzďaľujú a hovoria nezrozumiteľným jazykom odtrhnutým od reality. "Slovensko chce priniesť do Európy novú energiu," deklaroval.
Bugár je presvedčený, že predstavitelia EÚ musia ukázať ľuďom, že únia má zmysel. Odpoveďou dneška je podľa Bugára viac Európy tam, kde to dáva zmysel a kde to občania očakávajú.
"Víťazom musí byť EÚ ako celok, preto prichádzame s iniciatívou Spoznajme sa lepšie, v rámci ktorej predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) pozýva predsedov parlamentov EÚ na neformálne stretnutia 7. októbra v Bratislave," dodal Bugár.
Lajčák: Delenie vyhráva nad jednotou
Vášeň pre členstvo v Európskej únii nahradila únava z rozširovania a euroskepticizmus. Delenie a individuálny prístup vyhrávajú nad jednotou.
Hospodárska a finančná kríza otriasla dôverou v euro a vysporiadať sa treba aj s migráciou a rozhodnutím Veľkej Británie opustiť úniu. Takto zhodnotil súčasný stav v EÚ minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
"Všetko toto je závažné, ale musíme zostávať pokojní a konať spoločne," vyhlásil Lajčák. Podľa neho u Európanov už nepanuje dostatok dôvery, že EÚ dokáže dosiahnuť výsledky.
"Ľudia sa boja straty bezpečnosti, identity a prosperity. Ale čoho sa naši občania boja najviac je to, že elity EÚ nebudú schopné vysporiadať sa so všetkými výzvami, pred ktorými stojíme. Je načase, aby sme sa kriticky pozreli na úniu aj na seba samotných," doplnil Lajčák.
Zdôraznil, že únia chce zachovať čo najlepšie vzťahy s Veľkou Britániou. Rokovania však nemôžu začať skôr, ako Británia oznámi odchod. "Ale nemôžeme zostať nečinní," poznamenal s tým, že budúcnosťou únie sa bude zaoberať aj neformálny summit 16. septembra v Bratislave.
"Všetci chceme modernú dopredu pozerajúcu Európu. Európu pre všetkých občanov. Chceme, aby nás viac spájalo a nedelilo. Musím jasnejšie našim občanom vysvetľovať, prečo únia je riešením.
Férové podmienky vo Veľkej Británii
Veľká Británia je podľa predsedu eurovýboru dolnej komory britského parlamentu Williama Casha stále v Európe, iba odchádza z EÚ.
Ako povedal na zasadnutí eurovýborov národných parlamentov, odchod Británie z únie je rozhodnutie, ktoré rástlo veľmi dlho.
"Intenzívne pracujeme na brexite,“ konštatoval s tým, že po referende nenastal žiaden armagedon. Cash prisľúbil, že Veľká Británia zabezpečí, aby občania EÚ mali vo Veľkej Británii férové podmienky. "Budeme pokračovať vo vzájomnej spolupráci v Európe,“ zdôraznil s tým, že v Británii boli trochu sklamaní z vývoja v EÚ od sedemdesiatych rokov.
Predseda eurovýboru Hornej komory britského parlamentu lord Timothy Boswell vyhlásil, že Európska únia a Veľká Británia musia dnes spolupracovať viac ako kedykoľvek predtým.
Priznal, že ho veľmi mrzí rozhodnutie britských voličov, ktorí rozhodli o odchode Británie z únie. "Vždy som podporoval britskú účasť v EÚ. Trpko ľutujem rozhodnutie britského národa. Nemôžem zakryť svoje osobné sklamanie. Je mi veľmi ľúto škody, ktorú toto rozhodnutie spôsobilo celej EÚ," povedal Boswell.
