Prečo ste si vybrali práve Južný Sudán?
„Išli sme tam v rámci Tropic teamu profesora Krčméryho, ktorý vybral absolútne rozvojovú krajinu. Je v nej jediný očný lekár a nedostatok okuliarov. Rok predtým bola táto akcia organizovaná v Rwande, kde je situácia podobná. Charitatívne sme vyzbierali okuliare od dobrovoľníkov z celého Slovenska, vyčistili ich ultrazvukom a pomerali parametre, aby sme ich vedeli správne priradiť vyšetreným pacientom. V škatuliach sme do Sudánu priniesli 600 okuliarov.“
Ako na zbierku reagovali naši ľudia? Bolo im jednoduché vysvetliť, prečo ju organizujete?
„Boli veľmi ochotní a milí, našli sa aj starší ľudia, ktorí nosili pokazené staré okuliare. Niektorí to brali ako príležitosť zbaviť sa ich, iní boli veľmi radi, že takto mohli prispieť. Pýtali sa potom na fotky. Keď náhodou uvideli pacienta so svojimi okuliarmi, veľmi sa tešili.“
Nebol problém dostať ich cez hranice?
„Našťastie nie, ale museli sme dávať pozor na hmotnostný limit 23 kilogramov. Okuliare sme si rozdelil medzi našu štvorčlennú výpravu a na mesiac sme si brali len minimum osobných vecí.“
Ako funguje princíp vyšetrenia, ktorý ste využívali?
„Prišli s ním kolegovia z Česka. Volkova šošovka je bežné vybavenie oftalmológa. Štandardne však oftalmoskop nemá možnosť vidieť očné pozadie na displeji a odfotiť si ho ako obrázok. Nedá sa s tým nič viac spraviť a vidí to len lekár, ktorý pacienta vyšetruje. Používala som smartfón a jeho zabudovaný blesk a cez šošovku som si presvietila oko pacienta a nasnímala skutočný obrátený odraz, ktorý sa mi zobrazil.“
Tento postup by zvládol aj úplný laik a dokázal by poslať obraz odborníkovi?
„Presne tak. Nikdy predtým som to na Slovensku neskúšala a v priebehu dvoch troch dní som tam získala odhad vzdialenosti, z ktorej robiť snímku. Potom to už bolo automatické.“
Učili ste to aj domácich?
„Nie. Mali sme tam svojho prekladateľa. Pomáhal nám komunikovať s pacientmi, ktorí nevedeli po anglicky. Ale nejavil záujem naučiť sa to. Skôr by to chcelo nadšenca, ktorý bude poznať ochorenia vyžadujúce si takéto vyšetrenie. Skríningovať každého nemá zmysel.
Prečo nie?
„Mali sme tam atropín, ktorý pôsobí deň až dva a po celý ten čas má vyšetrovaný rozmazané videnie. To nemôžeme urobiť každému pacientovi. Ak niekto išiel tri dni pešo a nebol hospitalizovaný, nemohli sme mu rozkvapkať oči, aj keď sme videli, že má zaujímavý nález. Nemal by sa ako vrátiť domov.“
