BRATISLAVA. Homoklády, hysterické buzny či preafektované sliepky, to sú výrazy, ktoré Boris Kollár z hnutia Sme rodina, používa na opis gejov a lesieb.
Líder opozície a šéf SaS, ktorá sa označuje za liberálnu stranu, Richard Sulík, jeho vyjadrenia nechce komentovať, hoci sa Kollár dostal do sporu aj s jeho spolustraníkom Martinom Poliačikom. „Netreba reagovať na každý štek, to vie byť niekedy aj kontraproduktívne,“ tvrdí.
Organizátor košického Pride pochodu za práva neheterosexuálnych ľudí Róbert Furiel hovorí, že Sulík práva komunity v parlamente nezastupuje. Poukázal na to, že Sulík bol ochotný vzdať sa v programe svojej strany registrovaných partnerstiev, ak by vstúpila do koalície s konzervatívnymi hnutiami OĽaNO a Nova.
Sulíkova SaS je podľa neho liberálna len v ekonomickej oblasti. „Asi by verejnej diskusii pomohlo, keby SaS už nebola označovaná za liberálnu stranu. Hlavné krídlo na čele so Sulíkom ide po ekonomických témach a ostatné názory nemôžeme za liberálne považovať,“ povedal Furiel.
Žitňanská plánuje pomôcť gejom, môže naraziť na SNS Čítajte Postoj SaS bol aj dôvodom, prečo LGBTI (lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia) aktivistka Romana Schlesinger pred voľbami do strany nevstúpila, hoci to plánovala.
Pride pritom Sulík podporuje. „Je to ich dobré právo a spoločnosť musí umožniť im to robiť. Nikomu neubližujú, nerobia žiadne výtržnosti,“ povedal.
Na homosexuálov doľahlo referendum, nevidia tu budúcnosť Čítajte Chceli ho do vlády
Kollár na gejov opäť zaútočil, keď ho Inštitút ľudských práv v stredu nominoval na cenu Homofób roka 2015 za výrok, že dvaja „teploši“ a dieťa je zvrátená predstava. Vyhlásil anticenu „Homokláda roka“, čo spustilo ďalšie konfikty na internete.
Martin Poliačik z SaS vzápätí napísal, že si vládu s Kollárom nevie predstaviť, hoci sa o jeho podporu SaS pred štyrmi mesiacmi pokúšala. „Ja som o Kollárovi pred jeho vstupom do parlamentu skoro nič nevedel. Dnes si viem veľmi ťažko predstaviť, že s jeho podporu vznikne dobrá vláda,“ povedal Poliačik.
„Nič sa neboj, Richard mi zavolá, ja sa s ním dohodnem a ty budeš musieť sklapnúť, ako vždy,“ odpísal Poliačikovi na facebooku Kollár.
Poliačik to označil za fikciu.
Nenávisť z parlamentu
Pred Pride pochodom sa vždy objavia nenávistné komentáre, čo podľa Furiela ukazuje, aké sú pochody dôležité. Bez nich by mohol mať bežný človek dojem, že LGBTI ľudia v spoločnosti žiaden problém nemajú.
„Práve tieto pochody dokážu ukázať, že v spoločnosti je stále veľa ľudí, ktorí majú veľmi agresívne a homofóbne názory,“ povedal Furiel. Úroveň diskusie o právach LGBTI ľudí sa podľa neho mierne zlepšila v tom, že čoraz viac ľudí je ochotných sa ich zastať.
V minulom volebnom období mal nenávistné výroky o homosexuáloch najmä vtedajší poslanec OĽaNO Štefan Kuffa. „Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba,“ tvrdil napríklad.
Keď v Bratislave pred šiestimi rokmi organizovali prvý Pride pochod, vtedajší šéf SNS Ján Slota povedal, že ich osobne príde opľuť. „Ak chce niekto doma súložiť so svojím kamarátom, nech si súloží. Ale nechcem, aby sa na týchto šialencov pozerali moje deti,“ hovoril.
