BRATISLAVA. Keď minulý rok Transparency Interantional Slovensko skúmala vlastnícke pozadie Váhostavu spätého s podnikateľom Jurajom Širokým, prišla na to, že v ňom figuruje niekoľko schránkových firiem. Ich majiteľmi sú aj Kostaričania a rôzne zahraničné spoločnosti.
Napriek tomu dal štát Váhostavu v minulosti zákazky za desiatky miliónov eur. Ku komu sa v konečnom dôsledku dostali, nikto neskúmal.
Štát navyše neskôr firme pomáhal vyrovnať sa s dlžobami. Sprísniť tento prístup mala minuloročná novela, ktorá vytvorila register konečných užívateľov výhod. Aj ten sa však uspokojil iba so zápisom niektorých štatutárov Váhostavu a reálnych majiteľov opäť nik neriešil.
60 miliónov eur
žiadala schránková firma Lemikon od štátneho monopolu Tipos.
Nápravu sľubuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Jej protischránkový zákon má v stredu schváliť vláda. Znamenať bude aj to, že Váhostav buď prizná svoju vlastnícku štruktúru, alebo mu bude hroziť, že so štátom viac nebude môcť obchodovať.
Naopak, pri kauzách, ako bol mýtny tender či obchodovanie s Towercomom s nejasným pozadím, sa ani s prijatím tohto zákona nič nezmení. Firmy, ktorým štát udelí licencie na telekomunikačné služby alebo ťažbu nerastných surovín, ostanú pri licenciách naďalej zakryté. „Presahuje to rámec programového vyhlásenia vlády,“ reagovala na výhradu Žitňanská.
Napriek tomuto nedostatku označujú analytici Žitňanskej novelu za zmenu, ktorá bude krokom vpred. Riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš však zároveň dodáva, že podstatu boja proti obchodovaniu štátu so schránkami by hľadal inde ako v zákone. Účinnejším krokom by podľa neho bola možnosť, aby ľudí do kľúčových funkcií mohla nominovať aj širšia verejnosť.
„Dôveryhodných ľudí na pozície šéfov daniarov, polície či prokuratúry, ktorí by po schránkových firmách šli bez ohľadu na politické a obchodné záujmy,“ povedal Šípoš.
SME prináša prehľad toho, ako majú vyzerať zmeny, ktoré sa do zákona už dostali.
So schránkami obchoduje aj Slovensko, kontrola zaostáva Čítajte 1. Register partnerov
O obmedzení schránok hovoril Smer už vlani, keď vládol ešte sám. Jeho novelu zákona o verejnom obstarávaní však označili analytici za bezzubú. Okrem iného zaviedla register konečných užívateľov výhod.
Zapisujú sa doň všetky firmy, ktoré vstupujú do verejného obstarávania štátu. Register pritom obsahuje aj viaceré nepravdivé údaje.
Podľa navrhovaných pravidiel vznikne nový register, a to podrobnejší. Fungovať bude pod názvom Register partnerov verejného sektora a má ho viesť Okresný súd v Žiline. Zapísať sa doň bude musieť každý, kto chce vstúpiť do vzťahu so štátom pri prevode majetku alebo akomkoľvek inom obchode.
Teda nielen firmy, ale aj fyzické a právnické osoby, ktoré sa napríklad uchádzajú o eurofondy či peniaze z firmy založenej štátom .
Stačiť bude, aby pri transakcii so štátom prekročili jednorazový limit stotisíc eur alebo 250-tisíc eur pri opakovaných platbách.
Zavedenie registra podporuje aj Aliancia Fair-play, podľa ktorej je to prísľub väčšej transparentnosti do budúcnosti.
O zlepšení súčasného stavu s deravým registrom hovorí aj Šípoš. Zásadnejšie zmeny napriek tomu nečaká. „Zakamuflovať vlastníctvo v globalizovanom svete je priľahké a dokázať niekomu klamstvo je, naopak, bez prístupu k bankovým prevodom výnimočne ťažké,“ povedal.
Pri reštrukturalizácii Váhostavu pýtajú peniaze veľké schránkové firmy Čítajte 2. Ručenie za pravdivosť
Zápis do nového registra nebude až taký jednoduchý. Návrh naň bude môcť dať iba obmedzený okruh inštitúcií či ľudí – advokáti, notári, banky, daňoví poradcovia alebo audítori. Zároveň teda budú spoluzodpovední za pravdivosť týchto údajov, a to pod hrozbou pokút.
Podľa Žitňanskej si preto tieto vymedzené osoby rozmyslia, či sa za návrh zaručia. Navyše, všetky verifikačné dokumenty budú verejné rovnako ako samotný register partnerov štátu.
