SME

Veľká anketa SME: Aký je najväčší problém slovenského školstva?

Málo peňazí, málo slobody a zanietených učiteľov. Tak identifikovali respondenti ankety denníka SME najpálčivejší problém nášho školstva. Z odpovedí vyplynulo aj to, že tieto problémy pretrvávajú už desaťročia.

Anketa denníka SME.

Učitelia, rodičia i podnikatelia odpovedali na otázku: Aký je najväčší problém slovenského školstva?

Prečítajte si tiež: Školstvo čaká rok plný výziev. Prinesie nárast platov a diskusiu o rušení škôl Čítajte 

Robert Schwarcz, riaditeľ Základnej školy Jozefa Urbana, Košice

Za jeden z najväčších problémov považujem minimálny záujem a tlak verejnosti, rodičov, žiakov a študentov a tiež zamestnávateľov na kvalitu, modernizáciu myslenia, ale aj samotného vybavenia a prostredia škôl. Všetky ostatné problémy sú dôsledkom toho, že mnohí rodičia vnímajú školy pri menších deťoch ako úschovňu a pri tých väčších ako inštitúciu, ktorá ich do veľkej miery supluje aj vo výchove.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Juraj Smatana, stredoškolský učiteľ, poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja, protikorupčný aktivista

Za najväčší problém považujem, že len menšia časť obyvateľstva si uvedomuje, že budúcnosť jednotlivca i štátu sa pripravuje v škole. Nekvalita sa potom prejavuje rôznymi formami - od klobásových diplomov po slabé občianske vzdelávanie.

Darina Chlebanová, stredoškolská učiteľka, mama prváka a tretiačky, Banská Bystrica

Vzdelanie dnes nepredstavuje takmer žiadnu hodnotu. „Papier“ získa každý, systém takto funguje už dlhé roky. To, čo si nevážime, nepovažujeme za potrebné ohodnotiť a zaplatiť, priznať úctu.

Peter Kaščák, primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne

Významne sa znížili vážnosť, úcta, rešpekt a autorita učiteľského povolania. Školstvo nie je stredobodom záujmu a mám pocit, že od neho len požadujeme výsledky. Naše očakávania zázračného školstva nemajú aktívnu podporu kvalitného učiteľského stavu. Na druhej strane sme investovali do nekonečného množstva vysokých škôl, kde často študenti o štúdium nemajú záujem. Vysokú školu však dnes už musí mať takmer každý.

Miroslav Kseňák, ZŠ Pliešovce

Nedostatok autonómie školy a učiteľa, veľká byrokracia, „prefeminizácia“ a nedostatočná alebo žiadna podpora rodičov a štátu. Dajme školám a učiteľom voľnosť a budú sa diať zázraky. Autonómia podporuje kreativitu a kontrola stagnáciu, priemernosť a podpriemernosť. Terajšia škola je škola 19. storočia a nemôže vychovávať deti 21. storočia. Učiteľ už nie je hlavným zdrojom, ktorý odovzdáva informácie, škola stratila monopol na vzdelávanie. A ako pritiahneme lepších učiteľov do škôl? Tým, že zvýšime príťažlivosť a atraktívnosť povolania.

Martin Zeman, manažér, otec troch detí, Trnava

Školstvo nereflektuje potreby trhu práce. Momentálne to musia riešiť niektoré firmy v rámci duálneho vzdelávania. Firmy suplujú školy.

Kamila Dobošová, lekárka, matka štyroch detí, Trnava

Nedostatok kvalitných a hlavne zanietených učiteľov. Málo mužov v školstve, čo takmer naisto súvisí s nízkym finančným ohodnotením.

Slavomír Kožár, riaditeľ Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, Prešov

Za prioritu považujem prestať učiť encyklopedicky. Taká výučba sa borí s problémom času, často na úkor nedôslednosti. V centre pozornosti je učivo, nie študent. Chýba prepojenosť medzi základným, stredným a vysokým školstvom. Učitelia sa bránia inováciám, myslia si, že by mali učiť a že nemajú v náplni práce niečo meniť a byť kreatívni. Problém je aj syndróm vyhorenia, finančné podhodnotenie ich práce a v neposlednom rade aj absencia možnosti riaditeľa lepšie ohodnotiť dobrých učiteľov.

Matúš Bischof, učiteľ a miestny poslanec, Rožňava

Hlavným dôvodom je podfinancovanie školstva. Prejavuje sa to vo vybavenosti škôl a zlom technickom stave budov. Učitelia sú mizerne platení, za všetky práce, ktoré sú s týmto povolaním spojené, dostávajú žalostne málo. Dôsledkom je slabá kvalita učiteľov, ich priemerné vzdelanie a podpriemerný výstup ich práce. Najlepší absolventi sa do školstva nehrnú.

Martina Vajčovcová, matka piatačky a tretiaka

Nie všetky deti sa môžu zúčastňovať na plaveckých a lyžiarskych výcvikoch. Dnes je veľa sociálne slabých rodín. Moja dcéra napríklad bola úplne sama zo svojej triedy na plaveckom výcviku. Ďalej vidím ako problém aj to, že pomaly na každý predmet si musia kupovať pracovné knihy či zošity.

Veronika Gabčíková, dramaturgička Nového divadla v Nitre, matka dvoch detí

Jednoznačne finančné poddimenzovanie vzdelávania. Školstvo má stále nedocenené postavenie, pritom všetci vieme, že iba vzdelaní ľudia posúvajú vývoj spoločnosti dopredu. Ruka v ruke s tým ide zastaraný systém vzdelávania s memorovaním dát a udalostí bez logického prepojenia vedomostí a bez praktického uplatnenia. Informácie sú dnes ľahko dostupné pre každého počítačovo gramotného človeka, len treba s nimi vedieť pracovať ďalej.

Eugen Gnoth, hudobník, skladateľ a bývalý učiteľ, Nitra

Keby som mal tú moc, povinne do učebných osnov zavediem spev. Spev je liek, nech si deti zaspievajú bárs aj na hodine matematiky. Tiež by som povinne cez vyučovanie zaviedol tanečnú prípravu – v rámci etickej či estetickej výchovy. Ďalej rétoriku, určil by som okruh výtvarných, literárnych či hudobných diel, ktoré by mali povinne poznať, vypočuť si. Cieľom je to, aby jeden maturant vedel ovládať nielen všemožné technické vymoženosti, ale bol aj ako človek na úrovni.

Štefan Kristofčák, riaditeľ Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej, poslanec VÚC Žilina

Najväčším problémom je v súčasnosti veľa škôl a čoraz menej žiakov. Po revolúcii vzniklo veľmi veľa nových štátnych, cirkevných a súkromných škôl, pričom nikto si neuvedomoval, že populačná krivka klesá. Tento problém sa v plnej miere ukázal, keď sme prešli na normatívne financovanie škôl. Vtedy začali mnohé školy poukazovať na to, že vzhľadom na nízky počet žiakov nemajú dosť peňazí na platy zamestnancov, kúpu učebných pomôcok či celkový chod školy. A tak zriaďovatelia nedali v plnej výške normatív školám, ktoré mali žiakov dostatok, ale peniaze dávali školám, ktoré mali málo žiakov. Tým sa stalo, že máme školy, ktoré nedostali nikdy stopercentný normatív a naopak školy, ktorým pomaly ani 120 percent nestačí.

John Moravec, americký výskumník, spisovateľ a propagátor školských reforiem, Žilina

Klasické povinné vzdelávanie je založené na zastaranom modeli z 18. storočia, ktorý slúžil na vytváranie lojálnych a usilovných robotníkov a byrokratov. V postindustriálnom čase by to už nemalo byť konečným cieľom a zmyslom vzdelávania. Naopak, treba podporovať študentov, aby sa z nich stali inovátori schopní využívať svoju kreativitu a predstavivosť a posúvali spoločnosť ďalej. Výzvy dneška nedokážeme prekonať starými spôsobmi myslenia.

Róbert Kobezda, manažér a herec divadla ACTORES

Musíme si uvedomiť, že v prvom rade ide o určitý začarovaný kruh a tým je rodina - školstvo - spoločnosť. Všetky tri oblasti vplývajú na výchovu detí a mládeže. Ak počiatočnú výchovu nedá rodina, škola nedokáže úplne túto rodinu suplovať, môže ju len usmerniť. V školstve na druhej strane ide o prístup pedagógov, oni, naopak, sú často limitovaní spoločnosťou a jej vývojom. No v neposlednom rade majú veľký vplyv na vývoj médiá a technický pokrok.

Petra Pallo Kočiová, učiteľka na základnej umeleckej škole, výtvarníčka, Žilina

Školstvo riadia ľudia, ktorí tomu vôbec nerozumejú. Dávajú deťom do osnov nezmyselne úlohy a to ani nehovorím o tom, čo musíme učiť. Ja by som mala so šiestakmi pracovať s príklepovou vŕtačkou. Okrem toho v základných školách chýbajú učebnice.

Barbora Čičmanová, speváčka skupiny Borra a zároveň učiteľka v materskej škole v Nitre

Veľkým problémom je nedostatok financií a z toho vyplývajúce nedostatočné ohodnotenie učiteľov. Môj plat nie je rozhodne tým, čo ma v škôlke drží, robím s malými deťmi a táto práca ma veľmi baví. A takých učiteľov, ktorí svoje povolanie nerobia pre peniaze, ale berú ho ako poslanie, je, myslím si, väčšina. Systém vzdelávania začína už v materskej škole, už tu máme možnosť pracovať s modernými technológiami, ktoré deti vzdelávajú zážitkovou formou, nevyužívame len tradičné metódy, čiže problém s investíciami do techniky v školstve nevidím.

Katarína Hviščová, riaditeľka Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa, Sabinov

Závažných problémov je viac než dosť. Od platov pre učiteľov až po priveľkú byrokraciu v školách. Najzávažnejší je podľa mňa fenomén degradácie učiteľského povolania samotnou spoločnosťou. Nečudujme sa preto, že nízke platy učiteľov neprilákajú mladých a kreatívnych ľudí, ktorí by brali toto náročné povolanie ako naozajstné poslanie a službu. Odráža sa to potom aj na žiakoch a ich vedomostiach.

Marek Babic, dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku

Za najväčší problém nášho školstva, hlavne vysokoškolského, považujem nedostatok motivácie pre zmenu myslenia študentov aj vyučujúcich. Systém univerzitného vzdelávania nemotivuje ľudí v akademickom prostredí robiť niečo nad rámec povinností, aktívne hľadať lepšie riešenia vo výskume a vyučovaní. Ak sa o to niekto pokúsi, zvyčajne narazí na múr nezáujmu kolegov, alebo ho jednoducho ďalej nepustia pravidlá akreditácie. Financovanie je stále príliš závislé na počte študentov, nie na kvalite výskumu a vyučovania.

Hana Kasová, poslankyňa mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, matka dvoch detí

Chýba dlhodobá vízia, ktorú by akceptovali politici naprieč celým spektrom aj odborná verejnosť, a ktorá by bola z pohľadu dlhšieho časového horizontu realizovateľná. Financie nie sú efektívne využívané. Na to, aká sme malá krajina, máme veľa vysokých škôl, ktorých úroveň klesá. Vysoké školstvo by malo byť zamerané na kvalitu výučby a nie kvantitu študentov. Základné školstvo je zastarané, je potrebné zavádzať do výučby moderné prístupy. Tento princíp zaviedli mnohé neštátne školy, ktoré sú ale v porovnaní s tými kde je zriaďovateľ mesto, či obec, často finančne znevýhodňované.

Jaroslav Slašťan, dobrovoľný strážca prírody, knihovník, otec predškoláka ( Kremnica)

Najväčším problémom nášho školstva je nedostatok financií, mnohí dobrí učitelia preto zo školstva odchádzajú. Ďalším nemalým problémom je kvalita vzdelávania. Na mnohých školách sa podporuje memorovanie a pasívne preberanie učiva bez toho, aby ho žiaci chápali a nepodporuje sa samostatné myslenie žiakov, ich schopnosť vnímať širšie súvislosti, diskutovať a argumentovať.

Gabriel Kovács, stredoškolský učiteľ, Nové Zámky

Verejne známe poddimenzované financovanie školstva je nespochybniteľným faktom. Za akútnu považujem aj devalváciu vzdelania, čo sa následne prejavuje v ďalších oblastiach. Liberalizácia trhu vysokých škôl má za následok, že potreba kvalitnej stredoškolskej prípravy klesá, znižujú sa vedomosti a záujem ich študentov, pretože klesá nutnosť kvalitnej prípravy ako motivačný faktor.

Jozef Zanovit, riaditeľ Spojenej školy Martin a stredoškolský pedagóg

Od 5. 9. 1944 do novembra 1989 sa v rezorte vystriedalo 9 ministrov školstva a od novembra 1989 doteraz ich bolo 18. Za posledné dva roky je terajší minister Plavčan už štvrtým. Keď som študoval v 80. rokoch minulého storočia, tak na Slovensku bolo 14 vysokých škôl a 50 000 študentov. Teraz je 38 vysokých škôl a skoro 300 000 študentov. Každý minister chce zaviesť niečo nové, originálne, bez toho aby to malo nadväznosť na jeho predchodcu. Výsledkom je oslabené odborné vzdelávanie, veľa gymnaziálneho štúdia a vysokoškolské štúdium už nemá takmer žiadny kredit. Takisto mladí ľudia majú aj vďaka nevyhovujúcemu systému po absolvovaní školy veľký problém nájsť si zamestnanie. Pojem reforma školstva už pedagogickú verejnosť traumatizuje, pretože ani jedna úpadok školstva nezastavila, skôr ho prehĺbila. Niekedy rozmýšľam o tých reformných nezmysloch, či nie sú cielené, aby školstvo bolo rozatomizované, podhodnotené, podceňované a bez jasného smerovania. Musíme konečne prestať hľadať vzdelanostné systémy v zahraničí a testovať ich na našich deťoch. Treba sa vrátiť späť k nášmu školskému systému, ktorý sme ťažko budovali od roku 1918 až do roku 1989 a vedieť tiež povedať, ak to treba, prepáčte, toto nie je pre nás dobré.

Anna Jančová, zakladateľka Enjoy School Považská Bystrica

Takmer celá spoločnosť si neuvedomuje, že dnešné školstvo je zárodkom našej budúcnosti. To, že tí šťastnejší a schopnejší dozrú na vzdelanie svojich detí, vyberú im tie správne školy, dobrých učiteľov a zaplatia im nadštandard v podobe doučovania a mimoškolských aktivít, nepomôže. Ak školstvo pôjde cestou, po ktorej ide dnes, vyrastie nám masa ľahko ovládateľných ľudí , ktorí sa navyše sotva dokážu uplatniť v profesiách, ktoré v budúcnosti vzniknú.

Rodičia by sa mali zaujímať o to, kto je na ich škole riaditeľom, ako škola funguje v porovnaní s inými a aktívne do diania zasahovať. To, že do školy nezateká a že deti v škole nebijú, je ako ukazovateľ kvality žalostne málo.

Katarína Adamicová, Ústav patologickej anatómie Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine

Školstvo pozostáva so základného, stredného a vysokého a každé má iné problémy. Môj subjektívny názor je postavený iba na skúsenostiach s absolventmi stredného školstva, ktorí študujú na vysokej škole. Chýba mu hodnotová výchova a formovanie detí v rodinách, deťom nie sú predkladané skutočné osobnosti spoločnosti ako vzory a pravdivo korigované historické medzníky. Chýba určenie priorít vyučovania, najmä v niektorých „humanitných“ predmetoch, ale aj dlhodobá stratégia cieľov výučby – „národný vzdelávací program“ v základných a stredných školách, z čoho vyplýva slabá všeobecná úroveň vzdelania. V školstve sa dlhodobo ignorujú názory vynikajúcich odborníkov, ignorujú sa overené cesty vedúce k dosahovaniu vynikajúcich výsledkov pedagogickej práce z minulosti (aj učenie sa spamäti, písanie, ručné práce, telesná výchova a pod.). Za problém považujem aj financovanie škôl na základe „kapitácie“ a zbytočné množstvo škôl, ktoré vychovávajú veľké počty priemerných až podpriemerných absolventov.

Jozef Grapa, predseda Združenia miest a obcí Kysúc, primátor Krásna nad Kysucou

Z hľadiska samosprávy ako zriaďovateľa škôl je problémom demografický vývoj. Znižujúci sa počet žiakov znižuje aj množstvo financií, ktoré na školy prichádzajú, pričom počet pedagógov zostáva nezmenený. Tým pádom sú mzdové prostriedky, ktoré by mohli navýšiť platy učiteľov, obmedzené. Efektívne nie je ani rozdeľovanie finančných prostriedkov, keď sa mestá na Kysuciach snažia zlučovať malotriedky, aby efektívnejšie financovali ostatné školy. Ministerstvo pritom financuje neefektívne malotriedky v obciach z peňazí, ktoré majú plynúť do školstva. Ak chce tieto malé školy udržať, malo by ich dotovať z iných kapitol.

Rado Kovács, ZŠ Zoltána Fábryho, Rožňava

Za najväčšie zlyhanie štátu a spoločnosti považujem neschopnosť uskutočniť systémové reformy, teda také, ktoré by neboli podriadené štvorročným volebným cyklom. Neexistuje celospoločenská objednávka na to, aby žiaci v školách pracovali s kvalitnými pedagógmi a psychológmi na tom, aby sa z nich stali sebavedomé, vzdelané a kultivované osobnosti chápajúce nebezpečenstvá rasovej, etnickej, náboženskej nenávisti, osobnosti aktívne sa zapájajúce do verejného priestoru. Všetko zatiaľ stojí a padá na odvahe, odhodlaní a kvalite nemnohých pedagógov, ktorí často nemajú podporu ani svojich bezprostredných nadriadených.

Zuzana Fileková, učiteľka prvého stupňa mimoriadne intelektovo nadaných žiakov zo Základnej školy Bystrická v Ružomberku

Podfinancovanie školstva, status učiteľa v dnešnej spoločnosti, znížené nároky na vedomosti a schopnosti žiakov, reforma školstva, výchova v rodinách... Toto všetko má dlhoročný negatívny dopad na výchovu a vzdelávanie. Ak to chceme zmeniť, je nevyhnutné navýšiť financovanie školstva. Nevyriešia sa všetky problémy, ale bol by to dobrý začiatok.

Dušan Schut, riaditeľ Základnej školy v Nedožeroch-Brezanoch (okres Prievidza)

Chýbajú vízie, koncepcia a skutočné reformy. Chýba koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania na obdobie 15 až 20 rokov. Všetky reformy, ktoré sa robili a robia boli šité horúcou ihlou, podľa toho, ako sa menili ministri školstva. Výsledkom je neuveriteľný chaos, aký v školstve nebol od Márie Terézie. K problémom školstva patrí aj nedostatočné finančné ohodnotenie práce učiteľa. Demotivujúce je to najmä u mladých učiteľov, ktorí sú ochotní kvalitne a tvorivo pracovať, no na rozdiel od staršej generácie učiteľov si túto prácu chcú nechať aj adekvátne zaplatiť.

Stanislav Malega, učiteľ, Obchodná akadémia Prievidza

Najväčší problém v školstve je zlý stav v spoločnosti ako takej. Frigidný postoj vlády a ministerstva školstva s neschopným ministrom má negatívny dopad na úroveň vzdelávania. Demotivačný je termínovo ohraničený kreditný systém a finančné ohodnotenie učiteľov. Kolektívy sú starobince s predpokladom, že mladý učiteľ do zborovne nepribudne. Nemá na to, aby uživil rodinu a tak odchádza zo školstva. Vrcholom je skostnatené ministerstvo školstva s tým istým nemeniacim sa zabetónovaným personálom.

Miriam Bencová, riaditeľka Centra voľného času Spektrum v Prievidzi

Neustále zmeny v štátnom vzdelávacom programe a výchovných programoch pre všetky stupne vzdelávania často prácu pedagógov neuľahčujú, ale naopak sťažujú. Nedostatočné je tiež morálne a finančné ocenenie práce učiteľov, vychovávateľov a nepedagogických zamestnancov. Školstvo je podfinancované, nerovnomerne sú rozdeľované peniaze na obnovu a doplnenie učebných pomôcok. Chýba aj prepojenie teoretických poznatkov s praxou.

Kvetoslava Ďurčová, učiteľka odborných predmetov, SOŠ obchodu a služieb Prievidza

Problém školstva nemožno definovať ako samostatný. Prelína sa tu množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú celý jeho chod – výchova detí v rodinách, vyťaženosť rodičov, sociálny systém, populačná krivka, ekonomická situácia rodín, materiálne vybavenie škôl a tak ďalej. Probléom je aj vysoký vekový priemer učiteľov, no to, čo nášmu školstvu v súčasnosti chýba najviac, je jasná vízia.

Jana Oršulová, matka druháka, Lehota pod Vtáčnikom (okres Prievidza)

Najväčší problém školstva je starý režim. Moje dieťa učia učitelia, ktorí učili ešte mňa, majú zastarané techniky a spôsoby učenia a hlavne slabé nervy na dnešné deti. Deti často nerešpektujú učiteľov a učiteľ zlyháva, nevie nadviazať správny vzťah so žiakom a motivovať ho k lepším výsledkom. Určite by pomohli mladší učitelia s novšími praktikami, no tí pre slabé ohodnotenie idú za prácou do zahraničia. Zastarané a ťažko zrozumiteľné sú aj učebné osnovy.

Márian Kišac, učiteľ na Gymnáziu v Topoľčanoch, spoluorganizátor štrajku učiteľov

Byrokracia. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali nad tým, ako sa čo najlepšie venovať žiakom, musíme neustále vypisovať nejaké tabuľky. Čo je však horšie, skoro každý druhý rok sa robí novelizácia, ktorá je však iba formálna a v skutočnosti nič nerieši. Bol by som šťastný, keby sme mali vytvorené podmienky na to, aby sme mohli študentom predať nielen teoretické, ale aj praktické vedomosti.

Vladimír Železník, učiteľ plávania na ZŠ Hollého Topoľčany a tréner plavcov ŠK Pirana Topoľčany, pod jeho vedením vyrástol olympionik Tomáš Klobučník

Určite sú to slabé platy pedagógov, štát by chcel veľa muziky za málo peňazí. K tomu sa pridajú neposlušné deti a miestami až príliš slabé právomoci učiteľov. Rodičia detí majú často väčšie právomoci ako samotný učiteľ a s problémovými žiakmi si tak neporadí, pokiaľ k tomu nie sú naklonení i jeho rodičia. Ako trénera – učiteľa ma mrzí, že čoraz častejšie vidím obézne deti, ktoré jednoducho nechcú športovať. Ich priateľmi sa stali smartfóny a tie sú im prednejšie, než napríklad plávanie v bazéne. Nastupujúca generácia sa športu venuje iba minimálne, česť výnimkám.

Miroslav Řádek, vysokoškolský pedagóg, Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Základné, stredné i vysoké školy majú spoločné dva problémy – chybný pohľad verejnej mienky a peniaze. Ak sa bude verejnosť na školy pasívne pozerať ako na miesto odloženia svojich detí a bude sa tak chcieť naďalej bezplatne zbavovať zodpovednosti za vlastnú výchovu, potom nie je možné čakať zmenu kvality vzdelávania."

Janette Jirkův Lacková, Základná škola Janka Alexyho, Zvolen

Popri všetkých reformách a "vylepšeniach" sa z učiteľa stal administratívny pracovník, dozorca a policajt, a na žiaka ostáva málo času. Učitelia aj žiaci potrebujú viac dôvery. Vieme robiť svoju prácu. Dajte nám priestor, slobodu a dôveru.

Ľubica Bezeková, Základná škola s materskou školou, Pliešovce

Pozrite sa na budovy, ktoré boli zrekonštruované z eurofondov. Rekonštrukcia prešla navonok, ale vo vnútri mnoho vecí hnije a kazí sa, pretože sa nerobili kvalitne, ale len za lacný peniaz. Presne tak je to aj so školstvom. Robila sa akási reforma, narýchlo, mnohí sa nestihli spamätať a už prišla ďalšia a ďalšia zmena, ale nič nešlo do hĺbky a systematicky. Človeka to len znechutí. Vzdelaný učiteľ je pre školu pridrahý. Kvantita predbehla kvalitu. Školy dostali počítače, ale nemyslelo sa na to, kto sa bude o ne starať a čo s nimi. Z malých problémov sa tak pomaly stávajú väčšie a väčšie a namiesto hľadania riešenia sa odsúvajú.

Monika Perecárová, Cirkevná základná škola Narnia, Banská Bystrica

Vnímam strach a obavu vystúpiť z vychodených chodníkov a zaužívaných spôsobov učenia, či myslenia. Vzhliadame k ministerstvu a čakáme zmenu, reformu, nasmerovanie. Myslím si, že sa pozeráme zlým smerom. Zmeňme smer pohľadu – do seba.

Obsah vzdelávania sme vytrhli zo života a zatvorili za hranice jednotlivých predmetov, za ktoré sa nedostanú ani horúce spoločenské témy. Máme školy nereflektujúce život. Akoby sme zabudli na jediný cieľ, pre ktorý školstvo vlastne existuje – dieťa.

, Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica

Problémov sa v školstve nahromadilo veľa: Slabé financovanie, školstvo bez koncepcie a sebareflexie, nepružný systém, ktorý zachraňujú nadšenci. Keby som mal povedať jednu vec, tak by to bolo vytvorenie dlhodobej koncepcie. Problémom je, že nereflektujeme akých máme študentov a akých chceme absolventov. Namiesto toho, aby sme rozvíjali žiacke osobnosti, tak máme vybraný len istý súbor informácií, ktoré musia žiaci vedieť.

Milan Zelinka, spisovateľ, Humenné

Súčasné školstvo po mnohých rokoch poníženia by si zo strany štátu a spoločnosti zaslúžilo oveľa viac pochopenia a uznania, ako ho má. Výchovno-vzdelávacie pôsobenie pedagógov je veľmi zodpovedné a namáhavé, aj keď sa to v niektorých prípadoch učiteľom vráti v podobe radosti z výborného prospechu žiakov či dokonca v podobe konkrétneho prejavu lásky žiaka k učiteľovi, proces opotrebovávania ľudského organizmu to nezastaví. Po určitom čase prídu nevyhnutné syndrómy vyhorenia.

Žiaci uzatvorení v školách by mali mať možnosť užšieho kontaktu s výrobným procesom. Mali by mať možnosť chodiť častejšie na poznávacie aj regeneračné exkurzie aj v rámci školského roka. Bolo by treba prispôsobiť učebné odbory potrebám života. Učiteľom treba výrazne zvýšiť platy a oslobodiť ich od zbytočnej administratívy.

Mikuláš Petrašovský, dôchodca, dlhoročný učiteľ, bývalý riaditeľ ZŠ s MŠ s vyučovacím jazykom ukrajinským v Humennom

Populačné ročníky sú momentálne „slabé“, čo spôsobuje existenčný problém najmä menším školám. Problém vidím v plošnom financovaní škôl na žiaka. Menšie školy tak nemôžu zabezpečiť dostatočný chod školy z pohľadu odbornosti vyučovania ale aj materiálového vybavenia školy. Týka sa to všetkých stupňov škôl.

Čo sa týka metodicko-odbornej stránky súčasného školstva, myslím si, že by sa do tvorby učebníc mali viac zapájať učitelia z praxe. Taktiež pre zvýšenie kreditu učiteľského povolania by malo mať v spoločnosti učiteľské povolanie vyššie ohodnotenie, tým nemyslím len finančné.

Jana Kababíková, učiteľka na gymnáziu, Humenné

Školstvo má svoje vlastné problémy, ale premietajú sa v ňom aj iné – sociálne, ekonomické, hodnotové a etické problémy doby. Škola ich všetky ťažko zvládne sama a, žiaľ, často musí svoju energiu venovať zároveň viacerým z nich. K najväčším problémom dnešného školstva podľa môjho názoru patrí chýbajúca vnútorná motivácia žiaka poznávať, ale aj všadeprítomné pseudohodnoty, ktoré vytláčajú z prvých miest hodnotového rebríčka rodinu, úctu k práci a vzťahy.

Andrej Bartovic, (42), advokát, 3 deti vo veku 6,7,13 rokov, Piešťany

„Najväčším problémom nášho školstva je takmer žiadna autorita učiteľov v spoločnosti, medzi rodičmi aj žiakmi. Všetci by sme si ich mali viac vážiť.

Marián Damankoš, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy a krajský poslanec, Prešov

Mnohí žiaci nie sú motivovaní sa učiť, pretože vzdelanie nie je vo veľkej časti našej spoločnosti považované za hodnotu. Pre mnohých je to skôr naháňanie „papierov“. Učitelia nie sú motivovaní kvalitne učiť, pretože podmienky, v ktorých pracujú by motivovali málokoho. Platový rozdiel medzi najlepším a najhorším učiteľom je minimálny. Zodpovední politici asi tiež nie sú motivovaní riešiť problémy školstva, pretože by to vyžadovalo vytvorenie systému presahujúceho ich funkčné obdobie, v niektorých prípadoch aj mozgovú kapacitu.

Peter Šiovič, konateľ spoločnosti Regada, Prešov

Absolventi stredných, ale ani vysokých škôl vôbec nie sú pripravení pre prax. Novým zamestnancom trvá tri až päť rokov , kým sú schopní samostatne pracovať. Ani vysokoškoláci nepoznajú programovací jazyk, aby vedeli kresliť výkresy a robiť konštrukčné práce. Stredoškoláci a učňovkári zase majú pracovať s CNC strojmi, ale keď k nám nastúpia ukáže sa, že ich ešte nikdy nevideli. Spolupracujeme so školami, ponúkame im stáže, brigády, exkurzie, ale záujem je veľmi malý. Pritom u nás si aj v robotníckych profesiách vedia slušne zarobiť. Svoju úlohu tu zohrávajú aj rodičia. Chceli by mať z detí právnikov, lekárov, učiteľov a len málo ich zaujíma, či sa aj uplatnia.

Miloslav Karaffa, riaditeľ spoločnosti Elcom a predseda regionálnej komory SOPK, Prešov

Podľa mňa školstvo nefunguje, stratilo konkurencieschopnosť. Veci sa nepohnú dopredu, kým tu nebude nezávislá inštitúcia, ktorá bude cez testy certifikovať vedomosti žiakov vo všetkých stupňoch vzdelávania. V školách sú síce skúsení učitelia, ale ich 20-30 ročné skúsenosti sú dnes nanič. Svet je už iný a to nechcú vidieť. Aj učitelia by mali mať certifikáty platné prinajmenšom v Európe, aby bola istá objektivita a porovnateľnosť vo vzdelávaní. Úspešnosť študentov často závisí len na ich aktivite a motivácii zo strany rodičov.

Daniela Lámošová, mamička tretiaka na základnej škole v Nitre:

Najväčším problémom je nedostatok financií, mnohé školy majú stiesnené či nedostatočné priestory pre svojich žiakov. Vadí mi preťaženosť detí a pedagógov, často sa učia zbytočné veci. Keď učivo celkom nepochopia, neraz im učiteľ nemá čas vysvetliť ho opäť, podľa učebných osnov treba ísť rýchlo ďalej. Veľkým nedostatkom sú aj ťažké tašky školákov plné pracovných zošitov, učebníc a zošitov.

Tatiana Drápal Babišová, učiteľka dejepisu a občianskej náuky na základnej škole:

Ide najmä o nesystematickosť a nesprávne financovanie. Reforma na reforme. Napríklad minulý rok sme mali na škole tri reformy. Tí, čo ich tvoria sa nás nepýtajú, len reformy tvoria. My však nevieme na základe čoho.

Božena Švábová, Profesorka na Strednej pedagogickej škole v Levoči

Nemali by sme podceňovať regionálnu výchovu. Riaditelia a učitelia, ktorí na to majú, by mali regionálnej výchove venovať náležitú pozornosť a od mala vštepovať vzťah žiakov k ľudovému umeniu nielen na základných umeleckých školách, ale aj predškolských a školských zariadeniach. Odovzdávajme naše kultúrne dedičstvo ďalšej generácii. Budúcnosť sa nám raz za to poďakuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu