BRATISLAVA. Európsky parlament (EP) bude hlasovať o súhlase s Parížskou dohodou o boji proti klimatickej zmene v utorok počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
Ako informoval tlačový atašé Informačnej kancelárie EP na Slovensku Ján Jakubov, výbor EP pre životné prostredie (ENVI) sa zíde už v pondelok večer o 19:00, aby schválil svoje odporúčanie plénu.
Znižovanie emisií
Europarlament sa bude klimatickou dohodou zaoberať potom, ako s ratifikáciou Parížskej dohody vyjadrili v piatok jednomyseľný súhlas všetci európski ministri životného prostredia počas mimoriadneho zasadnutia, ktoré zvolal slovenský minister životného prostredia László Sólymos.
Parlament bude okrem toho v stredu rokovať so zástupcami Rady ministrov a Európskej komisie o prioritách pred ďalším kolom rozhovorov o klimatických zmenách, ktoré by mali prebehnúť v novembri v Marrákeši (COP22).
Navrhované uznesenie, o ktorého konečnom znení budú poslanci hlasovať vo štvrtok, zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby všetky strany zvýšili svoje záväzky znižovania emisií.
Parížska dohoda nadobudne platnosť v 30. deň po dni, keď ju ratifikuje najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Prioritou medzinárodného spoločenstva je zabezpečiť, aby do konca roka 2016 ratifikovali Parížsku dohodu všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj Európska únia. K dnešnému dňu dohodu ratifikovalo 61 krajín, čím sa splnila prvá podmienka nadobudnutia platnosti dohody. Spolu zatiaľ predstavujú 47,79 percenta emisií skleníkových plynov.
Rasť globálnej teploty
Medzi nimi sú aj Čína a USA, ktoré majú najväčší podiel emisií. Tretím najväčším producentom je Európska únia. India, ktorá reprezentuje 4,10 percenta emisií, ohlásila, že dohodu plánuje ratifikovať začiatkom októbra.
Svoj národný ratifikačný proces už ukončilo sedem členských štátov EÚ – okrem Slovenska aj Maďarsko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Malta a Portugalsko.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
