BRATISLAVA. Zväzok kľúčov letiaci ponad hlavy žiakov smerom k vybranému nešťastníkovi, kľačanie v kúte triedy či bitie dlhým pravítkom po bruškách prstov. Fyzické tresty majú byť na Slovensku minulosťou, no sťažnosti, ktoré dostáva školská inšpekcia, hovoria opak.
Rodičia aj žiaci sa sťažujú na neobjektívne známkovanie, nevhodné správanie učiteľov vrátane fyzických trestov, na nevhodnú komunikáciu s rodičmi, ale aj na agresivitu spolužiakov. Vlani školská inšpekcia prešetrila 165 sťažností, 62 z nich bolo opodstatnených.
Zlepšiť atmosféru v školách a prístup učiteľov chce aj najnovší návrh cieľov národného programu výchovy a vzdelávania.
Odborníci, ktorí v ňom pre ministerstvo školstva naplánovali ideálny stav slovenského vzdelávania do desiatich rokov, opisujú učiteľa ako človeka so záujmom o osobnosť a schopnosti dieťaťa, ústretového sprievodcu učením, s neformálnym prístupom. Kontrola, nedôvera a strnulosť by mali postupne vymiznúť.
Vzdelanie aj šance na dobré zamestnanie dedíme po rodičoch Čítajte 
Od trstenice k poznámkam
Trstenicu používal aj Jan Amos Komenský. Hoci ho preslávili demokratický prístup k žiakom a ľudskosť, bol za to, aby boli žiaci trestaní a autorita zachovaná.
„Trstenicu v triede mali, no nie preto, že sa učiteľ rozhodol mlátiť žiakov hlava-nehlava,“ vysvetľuje Daniela Vaněková, riaditeľka Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave.
Komenský odmietal trest za neznalosť, no schvaľoval tresty za pýchu a nadutosť. Vo svojej Veľkej didaktike (Didactica magna - pozn. red.) zdôrazňoval, že učiteľ má k žiakom pristupovať mierne a láskavo a zároveň upozorňoval, že škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.
