Agentúrnu správu sme o 16.24 nahradili článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Na internete a vo verejne prístupných archívoch sú už prinajmenšom štrnásť rokov voľne dostupné adresy 22 nehnuteľností a siedmich rozpočtových organizácií, ktoré využíva Slovenská informačná služba (SIS), a samotná služba to nepovažuje za problém.
Riaditeľ služby Anton Šafárik (SNS) a jeho námestník Tomáš Rulíšek o tom v utorok ubezpečovali parlamentný výbor na kontrolu SIS.
„Riaditeľ garantoval, že bezpečnostné záujmy Slovenska nie sú a nebudú ohrozené,“ vyhlásil po rokovaní predseda výboru Gábor Grendel (OĽaNO-Nova).
Na internete sú pritom adresy bytov, domov, kancelárií, skladov aj satelitného centra a všetky tieto nehnuteľnosti majú väzby na tajnú službu. Viaceré budovy sú administratívne, ráno do nich prichádzajú mnohí ľudia a popoludní odchádzajú.
V rozľahlom areáli na Kukučínovej ulici v Bratislave zasa zrejme sídli odbor sledovania a operatívnej techniky SIS, z ulice sa dá pozorovať, ako autá vchádzajú do areálu a naspäť vychádzajú s iným evidenčným číslom.
Prečo sa SME rozhodlo písať o budovách blízkych SIS Čítajte Poslanci: Všetko je v poriadku
Rokovanie výboru je podľa zákona tajné, Grendel preto novinárom nič z podrobností nepovedal. Na „niektoré otvorené otázky“ má Šafárik pripraviť odpovede na najbližšie rokovanie výboru. Spokojní so stanoviskom SIS boli aj ďalší poslanci.
„Myslím si, že riziko ohrozenia bezpečnosti nie je v tomto prípade vyššie oproti iným krajinám,“ povedal člen výboru Juraj Droba (SaS).
„Ja som spokojný, myslím si, že služba nie je ohrozená, a tak je to pre mňa uzavreté,“ dodal Boris Kollár (Sme rodina).
Mimoriadne rokovanie výboru iniciovali poslanci potom, ako denník SME na nehnuteľnosti upozornil v uplynulých týždňoch.
Kľúčom na nájdenie organizácií a nehnuteľností je obžaloba na Ivana Lexu a ďalších dvanástich údajných spolupáchateľov únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny. Obžaloba bola spísaná v roku 2000 a na internete koluje od roku 2002.
SIS dodnes používa krycie organizácie a nehnuteľnosti, ktoré boli podľa prokuratúry zapletené do únosu. Napríklad na rozpočtovú organizáciu Centrum ekonomických informácií napísala tajná služba v roku 1994 dodávku, z ktorej pred únosom sledovala Kováča ml.
Centrum dodnes existuje a vlastní nehnuteľnosť. V bratislavskej budove má sídliť oddelenie SIS, ktoré zabezpečuje odpočúvania a následnú analýzu prepisov.
Parlamentný výbor na utorkovom rokovaní riešil aj to, prečo SIS dodnes používa organizácie a nehnuteľnosti priamo zapojené do únosu Kováča ml.
„V niektorých prípadoch sa tomu nedá vyhnúť, treba meniť legislatívu,“ reagoval Droba bez toho, aby uviedol akékoľvek podrobnosti.
O viacerých budovách sa pritom už v súvislosti SIS písalo. Vôbec prvýkrát denník Nový Čas v roku 1996 spojil niekoľko administratívnych budov a obytných domov v Bratislave a okolí s tajnou službou. Neskôr v roku 2002 sa dostala na internet obžaloba v súvislosti s únosom Kováča ml.
V roku 2004 zasa časopis Plus 7 dní upozornil na pochybnú rekonštrukciu dvojdomu v Stupave, ktorý podľa časopisu síce využíva SIS, ale formálne patrí štátnej rozpočtovej organizácii.
Adresy iných budov, napríklad satelitného centra na okraji hlavného mesta alebo rodinných domov a víl mimo Bratislavy, sa dostali na verejnosť vôbec prvýkrát.
Sklady, byty aj satelity SIS sú na internete, nik to nerieši Čítajte Sťažovali sa na novinárov
SIS podľa informácií denníka SME predložila poslancom výboru plán opatrení ako reakciu na zverejnené informácie o budovách. Podrobnosti nie sú známe.
Vedenie SIS sa vraj poslancom sťažovalo na novinárov, ktorí informácie o budovách zverejnili. Padnúť mala aj úvaha, aby sa zverejňovanie takýchto informácií postihovalo či zakázalo.
Takúto debatu na výbore naznačuje aj poslanec Ján Marosz (OĽaNO-Nova).
„Mrzí ma, že predstavitelia tajnej služby majú tendenciu skôr ísť proti novinárom. Mali by sme ísť po tom, čo bolo zverejnené, a nie po tých, ktorí nám tieto informácie prinášajú. Toto mi pripadá ako návrat do smutných 90. rokov,“ povedal Marosz, ktorého vysvetlenie tajnej služby uspokojilo „tak na šesťdesiat percent“.
Keď novinári upozornili na voľne dostupné adresy kancelárií, skladov a bytov SIS, konali podľa Marosza vo verejnom záujme, keďže upozornili na bezpečnostné riziká.
Denník SME pritom zverejnil iba informácie, ktoré sú voľne dostupné na internete a vo verejne prístupných archívoch. Nehnuteľnosti blízke SIS sa dajú identifikovať bez akýchkoľvek utajených údajov alebo informácií, ktoré by redakcii poskytol informátor z prostredia tajnej služby.
Denník SME ešte v januári 2016 písomne upovedomil vedenie SIS o tom, aké informácie zozbieral. V liste boli presné adresy nehnuteľností. Po dvoch týždňoch prišla na list nekonkrétna odpoveď. Denník potom čakal ešte desať mesiacov, či SIS nehnuteľnosti opätovne utají. Nestalo sa tak.
„Služba [v tom čase] konala, opýtajte sa pána predsedu výboru,“ tvrdil novinárom Šafárik. Predseda parlamentného výboru Grendel však nespresnil, čo konkrétne SIS za desať mesiacov urobila.
