BRATISLAVA. Smer má najnižšiu popularitu za posledných dvanásť rokov. Ak by sa voľby konali koncom novembra, strana s kedysi vyše 40-percentnou podporou by získala 23,3 percenta.
Martin Slosiarik z agentúry Focus vidí za historickým prepadom kauzu Evka na ministerstve zahraničných vecí, ktorá vypukla v čase, keď sa Smer stále nevyrovnal s kauzou Bašternák.

Voliči Smeru podľa neho citlivo vnímajú aj útoky premiéra Roberta Fica na novinárov, ktorých nazval špinavými protislovenskými prostitútkami. Prekážať im podľa neho môže aj zmena správania k prezidentovi Andrejovi Kiskovi, o ktorom Fico povedal, že je v područí svojich poradcov. Kiska je podľa neho populárny aj u voličov Smeru a oceňovali, že doteraz dokázali komunikovať bez konfliktov.
"Prieskum sme robili na vrchole kauzy Evka a v čase výrokov premiéra o novinároch. Tento negativizmus sa prejavil v nespokojnosti voličov Smeru," vysvetľuje Slosiarik. Ak by však išlo len o kauzu Evka, pokles by podľa neho nebol taký výrazný.
Keď na jar vypukla kauza Bašternák, ktorá sa týka aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, na preferenciách strany sa to tak výrazne neprejavilo.
"Tých káuz musí byť zrejme viac. Smeru akoby sa prelial pohár, voliči sú nespokojní," hovorí.

Kampaň nezabrala
Od marcových parlamentných volieb si Smer pohoršil o päť percentuálnych bodov. V parlamente by tak mal v porovnaní so súčasnými 49 poslancami o deväť menej. V minulom volebnom období ich mal 83.
Poslanec Smeru Ján Podmanický výsledky nevníma s panikou. "Jeden prieskum ešte nič neznamená, treba si počkať na ďalšie," hovorí. Výsledky prieskumu verejnej mienky viac komentovať nechcel s dodatkom, že Smer to nikdy nerobil.
V novembri spustil Smer novú kampaň s heslom Držíme slovo. Ficov poradca na komunikáciu Erik Tomáš vtedy tvrdil, že chcú začať otvorenejšie komunikovať s voličmi a nič iné za tým netreba hľadať.
"Aj Smer musí čiastočne tušiť problémy, keď rozbehli kampaň niekoľko mesiacov po voľbách," hovorí Slosiarik. Za netypickým časom novej kampane je podľa neho snaha Smeru udržať si voličov, ktorí im zostali po voľbách.
Rapídny pokles Smeru v decembri podľa Slosiarika neznamená trend. Ten by potvrdili, až ďalšie prieskumy.

Z prepadu Smeru ťaží SNS
Kým Smeru sa od vstupu do vlády nedarí udržať vlastných voličov, jeho koaličný partner SNS rastie. Percentuálny rozdiel medzi Smerom a SNS je podľa prieskumu okolo desať percent. SNS by volilo 13,7 percenta ľudí. V marcových voľbách strana získala 8,6 percenta.
Nových sympatizantov získava SNS práve zo Smeru. "Takmer polovica voličov, ktorých Smer od volieb stratil, prešla k SNS," upozorňuje Slosiarik.
Do parlamentu by sa dostala aj strana SaS, extrémistická ĽSNS, OĽaNO-Nova, hnutie Sme rodina Boris Kollár, Most-Híd a mimoparlamentné KDH. Súčasná vládna koalícia by podľa prieskumu nezískala väčšinu v parlamente.


Beata
Balogová
