BRATISLAVA. Keď v júni riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva Matej Šiškovič rečnil o kvalite vzdelávania na Slovensku, hovoril, že priemer kazia najslabší žiaci, ktorých je veľa.
Narážal na výsledky medzinárodného testovania žiakov PISA z roku 2012, v ktorom Slovensko prepadlo pod priemer krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo všetkých meraných oblastiach.
Výsledky PISA 2015, ktoré zverejnila OECD tento utorok, však ukazujú, že na Slovensku výrazne klesla aj úroveň tých najlepších žiakov. Priznáva to aj samotné ministerstvo školstva.
Kým najlepší žiaci u nás tvoria zo všetkých asi štyri až osem percent, v zahraničí je to sedem až trinásť percent .
„Je to signálom toho, že slovenské školstvo smeruje k obrovskej priemernosti,“ povedal pedagóg a zakladateľ Sokratovho inštitútu Juraj Hipš.
Štúdia PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch medzi 15-ročnými žiakmi. Zameriava sa na čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Slovensko sa do štúdie zapája od roku 2003.
Šiškovič v utorok na otázky denníka SME neodpovedal. Výsledky testovania podľa ministra školstva Petra Plavčana však nie sú prekvapujúce. „Musíme sa touto témou vážne zaoberať a sú potrebné zmeny,“ povedal.
Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví? Čítajte Slabé nároky
Posun žiakov k priemernosti sleduje aj Ivan Kotuliak, ktorý učí na Slovenskej technickej univerzite.
„V poslednom čase je malý záujem študentov o štúdium a malá angažovanosť. Špičkových študentov je málo a zvyšok je priemer,“ tvrdí Kotuliak.
