BRATISLAVA. V prevencii a liečbe srdcovocievnych ochorení patrí Slovensko medzi najhoršie európske krajiny. Ukázal to celoeurópsky prieskum Euro Heart Index 2016, ktorý pripravila švédska spoločnosť Health Consumer Power House. Jeho výsledky zverejnila v stredu predpoludním v Bruseli.
Spomedzi 30 krajín Európy skončilo Slovensko na 25. mieste. Vyššie v rebríčku skončili všetky ostatné štáty Višegrádskej štvorky - Poľsko, Česko aj Maďarsko.
Za posledné dva roky ide už v poradí o tretí prieskum alebo štúdiu, ktorej výsledkom je, že zdravotný stav obyvateľov Slovenska a úroveň kvality zdravotnej starostlivosti u nás je medzi najhoršími v Európe, respektíve sa prepadá.
"Takéto signály dostávame z viacerých zdrojov, Euro heart index je len jeden z nich," súhlasí so zisteniami prieskumu Martin Studenčan, prednosta Kardiologickej kliniky prešovskej fakultnej nemocnice.
Napriek tomu však kardiológovia, ktorých denník SME v súvislosti s prieskumom oslovil niektoré zistenia švédskej spoločnosti spochybňujú.
Slovensko sa prepadá v úrovni zdravotnej starostlivosti Čítajte Zlý životný štýl a dlhé čakacie lehoty
Najhoršie známky sme v prieskume získali za životný štýl obyvateľov Slovenska a prevenciu srdcovocievnych ochorení. Podľa zistení švédskej spoločnosti je viac ako štvrtina dospelých u nás obézna.
Deti majú v priebehu školskej dochádzky málo hodín telesnej výchovy. Všetci jeme málo čerstvého ovocia a zeleniny a aj preto má viac ako štvrtina obyvateľstva zvýšený krvný tlak.
V liečbe srdcovocievnych ochorení nás spoločnosť v prieskume kritizuje za dlhé čakacie lehoty na ultrazvukové vyšetrenie srdca a na vyšetrenia, ktoré sa robia pri podozrení na srdcovocievne ochorenia.
Znepokojivá je podľa prieskumu aj vysoká štandardizovaná úmrtnosť na tieto ochorenia u nás. Toto tvrdenie sa zhoduje so zistením štúdie INEKO z roku 2015, podľa ktorej na ischemickú chorobu srdca zomiera 404 ľudí zo stotisíc.
Seniorom ostávajú iba štyri roky zdravia Čítajte Experti súhlasia, ale s výhradami
"Prevencia je odrazom kultúry národa v zmysle zodpovednosti za vlastné zdravie, na Slovensku je tradične takéto povedomie nízke," súhlasí s kritikou štúdie v oblasti životného štýlu Robert Hatala, prednosta kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave.
Nedostatky v prevencii u tých, ktorí ešte srdcovocievne ochorenie nemali alebo tých, ktorí ho už majú je podľa kardiológa Petra Wohlfahrta z Centra kardiovaskulárnej prevencie Thomayerovej nemocnice v Prahe jedným z dôvodov, prečo je na Slovensku taká vysoká úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia, respektíve prečo sa ju nedarí znižovať napriek modernej liečbe, ktorú máme k dispozícii.
Niektorí oslovení kardiológovia však nesúhlasia s tým, žeby boli u nás málo využívané niektoré lieky na prevenciu voči srdcovocievnym ochoreniam. Rovnako majú výhrady aj voči kritériu prednemocničnej trombolýzy, čo je podanie lieku pri príznakoch akútneho infarktu myokardu, ktorú považujú za zastaranú a Slovensko v ňom dostalo zlú známku.
Viac o dôvodoch, prečo Slovensko dopadlo v hodnotení tak zle a čo na to hovorí ministerstvo zdravotníctva sa dozviete v pripravovanom článku denníka SME.
Euro Heart Index 2016
- Francúzsko 864
- Nórsko 849
- Švédsko 835
- Luxembursko 825
- Slovinsko 814
- Holandsko 813
- Belgicko 808
- Švajčiarsko 767
- Dánsko 767
- Rakúsko 759
- Fínsko 755
- Španielsko 750
- Írsko 744
- Nemecko 739
- Veľká Británia 711
- Taliansko 686
- Portugalsko 655
- Poľsko 627
- Grécko 618
- Malta 615
- Česko 582
- Maďarsko 575
- Rumunsko 566
- Estónsko 546
- Slovensko 506
- Lotyšsko 505
- Chorvátsko 492
- Litva 460
- Bulharsko 447
- Cyprus 442
Beata
Balogová
