Kedy a prečo ste sa rozhodli odísť do Švédska?
„Rozhodla som sa, keď sestričky začali štrajkovať. V trnavskej fakultnej nemocnici som skončila v posledný januárový deň 2016 a vo februári som začala študovať švédčinu v Bratislave. Od júla pracujem vo Švédsku.“
Dala výpoveď v nemocnici. Naučila sa jazyk a odišla do Švédska. Doma nechala manžela a deti. Bolo to ťažké, hovorí sestra Lucia Zavadanová (zdroj: Lucia Zavadanová)Prečo ste sa však rozhodli odísť?
„Ako sestra som pracovala na ušno-nosovo-krčnom oddelení. Bolo nás tam päť sestier, neustále sme sa točili, pracovali sme dvanásť hodín na oddelení a zároveň v ambulancii. Od štvrtej popoludní do siedmej rána. Museli sme behať z oddelenia do ambulancie, keď prišiel pacient s krvácaním nosa.
Boli sme tam aj hodinu. V tom čase nikto nebol na oddelení. V nočnej službe sme pracovali samy, bez ošetrovateľa alebo sanitára. Mnohokrát bola situácia taká, že sme boli hodinu a pol v ambulancii a medzitým tiež potreboval pomoc niekto z pacientov na oddelení. Potreboval infúziu, a nevedel sa dovolať personálu.
Ako sestričky sme na to dosť často apelovali, že by bolo dobré, aby na oddelení pracovali dve sestry, ako je to zaužívané všade inde. Jedna sestra v ambulancii, jedna na oddelení.“
Prvý dôvod odchodu bola teda pracovná preťaženosť?
„Áno. Ďalšia, že sme mali dosť veľa pacientov, desať až jedenásť. Nie je to síce také strašné číslo, ale keď musíte pracovať aj v ambulancii, kam príde ďalších 20 pacientov, tak už je to dosť.“
Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú Čítajte Aký bol ďalší dôvod?
