BRATISLAVA. Útek pred nemeckými samopalmi do poľa, prezimovanie v diere pod stohom slamy či nečakaná láskavosť nemeckého vojaka. Aj to je súčasť príbehov Židov, ktorých zachránili Slováci pred nacistami.
Katarína Pastorková, Filip Martišek spolu so ženou Annou Martiškovou, Ondrej Hažer a jeho žena Helena Hažerová, František Svrbický s manželkou Gizelou dostali od štátu Izrael ocenenie Spravodliví medzi národmi za pomoc Židom počas holokaustu.
Pripoja sa tak k 556 odvážnym mužom a ženám zo Slovenska a takmer 26-tisíc jednotlivcom z celého sveta.
Keď človek číta tieto príbehy, mal by si uvedomiť kontext doby, počas ktorej sa odohrali, povedal počas svojho príhovoru izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni. Pripomenul, že rozhodnutia, ktoré záchrancovia urobili a ktoré dnes oceňujeme, neboli banálne a jednoduché.
Preživší holokaustu: Žili sme v jame ako potkany Čítajte „Ľudský život počas nacistického režimu nemal cenu a skutky, ktoré vykonali naši odvážlivci, sa trestali smrťou, a to často veľmi krutou,“ povedal Vapni.
Kde nie je žalobca, nie je ani sudca
Potom ako bola väčšina jeho blízkej rodiny deportovaná, Eugen Kučera hľadal pomoc u svojich známych v dedine Borčice. Rodina Martiškovcov ho poznala odmalička a ukryla ho vo svojom dome. Neskôr sa situácia zhoršila a k Martiškovcom sa prisťahovali nemeckí vojaci. Martiškovci sa tak museli presťahovať do zadnej miestnosti, kde býval aj Kučera. Nikdy ho síce nevideli, ale jeden z vojakov o ňom vedel. „Raz povedal pani Martiškovej: Viem, že tu niekoho skrývate, ale kde nie je žalobca tam nemôže byť ani sudca, a viac sa k tomu už nevrátil,“ povedal Kučera. Zostal s Martiškovcami až do skončenia vojny.
Roky strávené v komore
Ondrej Hažer a Imanuel Jozef Schönfeld boli priateľmi dlhé roky. Keď hrozila 4. mája 1942 Schönfeldovcom deportácia, rozhodol sa Hažer ponúknuť im útočisko vo svojom dome v Buclovanoch. Hažerovci vyhradili Schönfeldovcom malú komoru, kde im podávali jedlo a vodu cez malé okienko v kuchyni. Rodina sa nevyhla raziám a nejaký čas u nich dokonca bývali aj nemeckí vojaci. Od Hažerovcov odišli až v auguste 1944, keď sa počet vojakov v obci zdvojnásobil. Vojnu nakoniec všetci prežili.
Zima prečkaná v diere
Počas deportácii v roku 1944 sa Izidor Schlosser jeho manželka Fanny, ich syn Herman a Fannyn brat Herman Grünwald ocitli v pracovnom tábore v Zemianskej Kerte, blízko Hlohovca. Keď sa dozvedeli, že Nemci berú Židov z tábora preč, ukryli sa v neďalekom poli. Hoci po nich strieľali, Schlosserovcoom sa podarilo ujsť a František Svrbický im ponúkol úkryt vo svojom dome. Neskôr, keď sa o ňom rozšírilo, že pomáha Židom, vyhĺbil im jamu na poli pod stohom slamy. Všetci štyria tam prežili zimu a vyšli von až ku koncu vojny. Omrzliny a nedostatok pohybu im do konca života spôsobovali problémy. Fanny museli neskôr amputovať ľavú nohu.
Manželia partizáni
Rodina Krausovcov žila v Novom Meste nad Váhom. Aby sa zachránili pred deportáciou, utiekli do lesa, kde stretli dedinčanku, ktorá zbierala drevo na oheň. Volala sa Katarína Pastorková, prezývaná Kotorka. Keď zbadala ich malé dievčatko Mirku, ponúkla im, že si dcérku zoberie k sebe domov. Manželia Krausovci nemali na výber, radi súhlasili a keďže nemali kam ísť, pridali sa k partizánskym jednotkám v horách bojujúcich v Povstaní. Aby Mirku uchránila, vyhrážala sa susedom, že im podpáli dom, ak ju prezradia. Krausovci vojnu prežili a po jej skončení sa vrátili po svoju dcérku.
