NAIROBI. Spoza rohu vyletí čierne vrecko na odpadky a s pleskotom dopadne do rieky.
„Volajú to lietajúca toaleta. Keď prídu dažde, všetko sa to vyleje do rieky,“ vysvetľuje Marián Čaučík, ktorý sa v Keni venuje rozvojovej pomoci. Prechádzame spolu cez most ponad rieku Ngong, ktorá na jednom mieste oddeľuje slum Mukuru, jeden z najväčších v krajine, od bohatšej časti Nairobi. Je to ako vstúpiť do iného sveta.
Betónová cesta sa zrazu mení na prach, z ktorého trčia dopoly zahrabané telá mŕtvych zvierat. Bežné domy s apartmánmi nahradia malé plechové búdy s rozlohou tri metre štvorcové, často bez zavedenej elektriny a vody.
Malý prúd tmavej páchnucej vody pozdĺžne rozdeľuje hlavnú cestu, aby miestnym pripomenul posledné obdobie dažďov, keď sa neupravená cesta zmenila na blato. Do bočných uličiek, širokých ako chodby v ponorke, ledva preniká denné svetlo.
Nájsť v Mukuru Keňana staršieho ako 50 rokov je takmer nemožné. Väčšina sa pre podvýživu a neliečené choroby nedožíva viac ako 45 rokov.
Napriek extrémnej chudobe, ktorá tu panuje, slum pre Keňanov neznamená konečnú zastávku. Z bludného kruhu chudoby sa dokážu dostať najmä vďaka pomoci charity a mimovládnych organizácií.
Benson Kioko Kiamba vyrástol najhoršej časti slumu pri rieke. Vždy keď prišli dažde, plechovú búdu, ktorú spolu so siedmimi súrodencami nazýval domov, podmyla voda. Celý život túžil po normálnom živote.
V škole mal skvelé výsledky a tak si ho všimla slovenská organizácia eRko, ktorá mu na Slovensku vybavila štipendium na štúdium medicíny.
„Život v slume nie je jednoduchý a veľmi som sa chcel stať úspešným človekom. Nechcel som byť bohatý. Chcel som mať len toľko, aby som mohol odísť z tohto miesta,“ hovorí Benson.
Pulzujúci život
„Nedáte si niečo,“ pýta sa muž stojaci na hlavnej ulici v slume, kým varí mäso v horúcej vode. Kolega hneď vedľa porciuje prasaciu hlavu. Najlepšie časti zvierat sa dostávajú na stôl bohatších Nairobčanov, v slume človek kúpi skôr hlavy, paprče a kopytá.