BRATISLAVA. Dvojkolová voľba predsedov samosprávnych krajov sa napriek nesúhlasu prezidenta SR Andreja Kisku zmení na jednokolovú.
Poslanci totiž odmietli prezidentovo veto a opätovne schválili novelu volebného zákona.
Kiska zákon vrátil parlamentu preto, že podľa neho oslabuje úroveň slobodnej súťaže politických síl vo voľbách do vyšších územných celkov. Poslancom navrhoval vypustiť ustanovenia zavádzajúce jednokolovú voľbu.
Zmena má priniesť úspory
Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva presadili koaliční poslanci. Jednokolovú voľbu predsedov krajov odôvodnili praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nich ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole.
"Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov," vysvetlili navrhovatelia.
Zmena by mala podľa nich priniesť úspory. Pripomínajú, že vo voľbách v roku 2013 sa druhé kolo konalo v piatich samosprávnych krajoch. Ak by sa druhé kolo volieb v tomto čase nekonalo, ušetrilo by sa podľa koalície približne 2,4 milióna eur.
Odôvodnenie považuje za neúplné
Prezident považuje odôvodnenie zmeny za neúplné a skresľujúce. Slabý záujem nie je podľa Kisku problémom len druhého, ale aj prvého kola, v ktorom žiaden kandidát v doterajších voľbách nezískal viac ako 15 percent hlasov oprávnených voličov.
Prezident v prípade zmeny zákona hovorí aj o účelovosti a o možnom ohrození slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.
Pripomenul, že umožniť a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl vo voľbách je základný účel, ktorému musí zodpovedať každý zákon upravujúci voľby, výkon volebného práva, vrátane volieb do orgánov samosprávnych krajov.
To však podľa Kisku schválený zákon nenapĺňa. "Naopak, schválený zákon oslabuje úroveň slobodnej súťaže politických síl vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov," doplnil.
Okrskové volebné komisie
Poslanci opäť schválili aj novelu upravujúcu zloženie a činnosť okrskových volebných komisií pri voľbách do orgánov samosprávy miest a obcí a orgánov samosprávnych krajov, ktoré by sa mali konať v jeden deň.
Aj túto novelu Kiska vetoval. Keďže prezident vrátil parlamentu zákon zavádzajúci jednokolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov, v prípade dvojkolovej voľby by ustanovenia obsiahnuté v tejto novele volebného kódexu boli nevykonateľné.
Protimnožiteľský zákon od SaS neprešiel
Poslanci ale akceptovali veto prezidenta pri zákone o veterinárnej starostlivosti a novelu neschválili. Zákon od SaS, ktorý mal od mája regulovať množenie psov, sa tak do praxe zavádzať nebude.
Kiska v rozhodnutí ocenil snahu predkladateľov zaviesť reguláciu činností tzv. množiteľov psov z dôvodu, že na Slovensku je veľmi rozšírené nekontrolované množenie psov s cieľom predaja šteniat, a to najmä do zahraničia. Hlava štátu je však zároveň presvedčená, že právna úprava nerieši tieto problémy vhodným spôsobom a neprinesie očakávané zlepšenie v tejto oblasti.
Zákon by sa totiž podľa Kisku negatívne dotkol veľkej skupiny poctivých chovateľov psov, ktorí by pri predaji čo i len jedného šteňaťa zo svojho chovu boli povinní si založiť živnosť.
"Regulácia zákonodarcom namierená na nekalú činnosť tzv. množiteľov psov postihne aj slušných chovateľov, ktorí chovajú psov ako svoju záľubu a predaj šteniat pre nich nepredstavuje sústavnú činnosť a zdroj pravidelného zisku," konštatoval Kiska.
Cieľom poslaneckej novely bolo regulovať množenie psov, ak ide o podnikanie a šteňatá sa predávajú. Chov psov, kde sa šteňatá darujú, mal ostať mimo regulácie. Novela mala zaviesť tzv. regulovaný chov psov ako formu podnikania, na ktorú by bol potrebný živnostenský preukaz.
Každého psa, ktorý sa v regulovanom chove narodí, mal chovateľ označiť a identifikovať a mal byť povinný zabezpečiť, aby samica psa, ktorá je súčasťou tohto chovu, bola veterinárne ošetrená po každej ukončenej gravidite, najmenej však raz ročne. Tí, ktorí šteňatá predávajú už v súčasnosti, mali mať čas do konca júla 2017, aby si zabezpečili regulovaný chov.
