BRATISLAVA. Vo vstupnej hale školy visí farebný abstraktný obraz od začínajúceho umelca. Na konci vstupnej chodby je pingpongový stôl, oproti školskému bufetu zase relaxačná zóna s červeným kobercom a sedacími vakmi.
Trieda je rozdelená na pracovnú, oddychovú a prezentačnú časť, sedia v nej žiaci štvrtého, piateho a šiesteho ročníka. Dvaja učitelia sa medzi nimi prechádzajú, jednej skupinky sa pýtajú na problémy, s ktorými sa stretla pri príprave profilu rímskeho cisára Nera.
Autori plánu, podľa ktorého chce ministerstvo školstva zásadne zreformovať školský systém, veria, že o desať rokov by takto mohla vyzerať aj bežná škola na Slovensku.
Dokument má takmer 230 strán a prechádza od materských a základných škôl cez gymnáziá a odborné školy až po univerzity. Denník SME sa pozrel, čo by takáto rozsiahla reforma školstva priniesla pre rodiča, žiaka a učiteľa.
Reforma má priniesť individuálnejší prístup učiteľov k žiakom, tvrdí Plavčan Čítajte Zaručené miesto v škôlke
Učitelia aj odborníci sa zhodujú, že rodičom plán ministerstva venuje minimálny priestor. Niekoľko zásadných zmien by im však malo výrazne uľahčiť život.
Autori dokumentu počítajú, že sa budú obnovovať jasle pre deti do troch rokov, ktoré po roku 1990 postupne zanikali. Dnes existujú len súkromné.
Najdôležitejšou novinkou pre rodičov je sľub, že by mali mať pre deti zaručené miesto v škôlke. „V priebehu desiatich rokov budú vytvorené kapacity, aby tí, čo chcú, mohli dať svoje dieťa do materskej školy,“ tvrdí bývalý minister školstva a jeden z autorov reformy Milan Ftáčnik.
Ministerstvo tiež plánuje vytvoriť systém poradenských centier, ktoré by dokázali pomôcť rodičom, ktorí nezvládajú výchovu svojho dieťaťa. Ak sa u neho objavia napríklad mierne príznaky autizmu, odborníci by mohli pomôcť problém odhaliť a prispôsobiť mu ďalšiu prácu s dieťaťom.
Dôležité je podľa ďalšieho zo spoluautorov dokumentu Ivana Juráša aj to, aby boli rodičia zapojení do vzdelávania. „Ak je spolupráca medzi rodičom a učiteľom dobrá, prejaví sa to aj na výsledkoch dieťaťa,“ vysvetľuje.
Okrem pravidelnej komunikácie by sa mohli rodičia napríklad zapájať do niektorých častí vyučovania alebo napríklad organizovať tvorivé dielne či spoločné výlety. Dôraz by sa mal klásť na spoločné aktivity spolužiakov z tried a ich rodičov.
Juraj Hipš z Komenského inštitútu upozorňuje, že nie je isté, či rodičia budú ochotní spolupracovať. „Reálne sa stretávam s tým, že práve rodičia zmeny odmietajú. Chcú klasické známkovanie, domáce úlohy a predmety, aké sami mali v škole,“ tvrdí.
Koniec učenia naspamäť
Zelená tabuľa, katedra, tri rady lavíc a 30 žiakov v triede. Tradičný koncept triedy by sa mal po novom skončiť alebo aspoň dostať prívetivejšiu podobu.
