BRATISLAVA. Deň po tom ako v novembri 1982 zomrel Leonid Iľjič Brežnev, si v centre Bratislavy vo vinárni U obuvníka k jedému stolu sadli dvaja príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a Andrej Babiš. Vtedy pôsobil ako zástupca riaditeľa jedného z odborov podniku zahraničného obchodu Petrimex.
Babiš už bol vtedy podľa dokumentov ŠtB dva roky ich dôverníkom.
„Kandidát bol vyspovedaný k ohlasom na úmrtie súdruha Brežneva (sovietsky vodca zomrel deň predtým). Potom bol kandidát vyzvaný, aby sa vyjadril, či chce naďalej spolupracovať s orgánmi kontrarozviedky, s čím menovaný súhlasil,“ píše sa vo zväzku ŠtB, ktorý zverejnil český týždenník Euro.
Štátna bezpečnosť s ním spoluprácu ukončila v roku 1985, keď Petrimex vyslal Babiša do Maroka.
Babiš vedomú spoluprácu s ŠtB dodnes odmieta.
V tom čase patrila československá tajná služba k najlepším v rámci sovietskeho bloku. Nešlo len o spravodajcov pôsobiacich doma. V zahraničí mala viac ako 200 svojich príslušníkov rozmiestnených tak, aby mohli zbierať informácie z celého sveta. Vo väčšine prípadov šlo o ľudí s diplomatickým krytím, ktorí pracovali na ambasádach.
„Československo nebolo pod takým drobnohľadom ako Rusi a zároveň s nimi veľmi dobre spolupracovalo. V niektorých štátoch československí príslušníci robili spravodajskú činnosť priamo pre Rusov Sovietsky zväz,“ povedal Michal Miklovič z Ústavu pamäti národa.
Hoci s nástupom informačných technológií počet agentov v teréne klesá, štáty ich služby stále využívajú. Pred niekoľkými rokmi sa prevalil škandál, keď Oto Ch. pôsobiaci v najvyššom vedení slovenskej armády donášal ruskej ambasáde.
Bývalý siskár Mojžiš: Je normálne sa domnievať, že sú tu ruskí špióni Čítajte Denník SME oslovil viaceré ambasády väčších štátov vrátane Ruska, no k počtu svojich vyhostených diplomatov pre špionáž sa nechceli vyjadriť.
Diplomatické krytie
V spriatelených štátoch a tretích krajinách sveta, ktoré s ČSSR spolupracovali, otvorene pôsobili pridelenci ministerstva vnútra a bezpečnostní poradcovia.
V západných štátoch zase pracovali spravodajskí dôstojníci pod krytím oficiálnej inštitúcie väčšinou ambasády či konzulátu. Okrem toho pôsobili ako obchodníci, novinári, prípadne vedci.
