SME

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Kedysi sa o Petrovi Vajdovi hovorilo ako o ministrovi, on sa však rozhodol politiku ovplyvňovať nepriamo.

(Zdroj: Archív SME)

BRATISLAVA. Nenápadný podnikateľ so vzťahom k umeniu, dobrému vínu a najmä slobode. Po zadaní jeho mena do internetového vyhľadávača sa toho veľa o ňom nájsť nedá. Ale v každom, kto s ním pracoval, podnikal alebo sa počas života stretával, zanechal stopu.

Peter Vajda zomrel v nedeľu 15. októbra po ťažkej chorobe vo veku 70 rokov.

"Peter bol nenápadný človek. Napriek tomu, že bol jedným z najvýznamnejších československých a neskôr českých a slovenských finančníkov, nepotreboval svetlá reflektorov a spoločenské výslnie," hovorí niekdajší minister kultúry Ladislav Snopko a Vajdov blízky známy.

Podobne ako Snopko aj ďalší hovoria o vplyvnom človeku nielen ekonomicky, ale najmä ľudsky. Vajda okrem podnikania podporoval nezávislé médiá, venoval sa vzdelávaniu aj umeniu.

Hoci sa jeho majetok odhaduje na 58 miliónov eur, nesústreďoval svoje podnikanie na získavanie moci, často podporoval kreatívnych ľudí v ich rozvoji. A občas aj na úkor vlastného pohodlia či zisku.

„Odišiel veľký a zároveň nenápadný človek,“ tvrdí vydavateľ denníka SME a generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek.

Predbehol aj prvých

"Muž, ktorý predbehol aj prvých," opísal Petra Vajdu ekonomicky magazín biztweet.eu. Už v roku 1991 pred štartom kupónovej privatizácie založil so spoločníkmi Prvú slovenskú investičnú spoločnosť (PSIS).

Dokázali vstúpiť do desiatok podnikov v Česku aj na Slovensku ešte pred tým, než sa začal ich výpredaj v rámci kupónovej privatizácie a neskôr na vládu Vladimíra Mečiara prepojených privatizérov.

Už vtedy sa však ukázalo, že Vajda za podnikaním vidí aj iný, vyšší cieľ. Jeho príbeh je úzko spätý s novinami, ktoré pomohol založiť a chránil ich prakticky až do konca svojho života.

Už na sklonku roku 1992 bolo jasné, že Mečiar, ktorý práve spolu s Václavom Klausom dokončil delenie štátu, nestrpí opozíciu. Medzi médiami ju vtedy predstavovala najmä redakcia denníka Smena.

Pomôžem, ak ste pripravení

Keď v januári 1993 predstavenstvo štátnej akciovej spoločnosti Smena odvolalo vedenie denníka na čele s Karolom Ježíkom, stretlo sa 50 redaktorov a ďalších zamestnancov denníka s dovtedy väčšine z nich neznámym mužom. Petrom Vajdom.

"V Bratislave vystúpil pred celou redakciou a povedal nám svoje podmienky, že mu ide o zachovanie slobodného a nezávislého priestoru pre novinárov a že ak väčšina redakcie prejde do nového projektu a budeme v ňom ako redaktori aspoň čiastočne spoluinvestovať, pomôže nám financovať nový projekt. A to sa stalo. Chcel, aby sme boli motivovaní," spomína Fulmek.

Už o desať dní vznikol denník SME na čele s Karolom Ježíkom ako šéfredaktorom a Alexejom Fulmekom a Jozefom Weissom ako ďalšími konateľmi. Vajda a PSIS vtedy investovali dva milióny korún, časom sa investícia rozrástla na desiatky miliónov. Hoci boli noviny populárne, nedokázali si na seba zarobiť a bez PSIS by neprežili.

„Prvotné investície boli značné, ziskovosť noviny dosiahli až v roku 1998,“ povedal Vajda v rozhovore pre SME v roku 2015.

Ekonomický aspekt novín bol pre neho až druhoradý, oveľa dôležitejšie bolo podľa jeho spoločníka Vladimíra Rajčáka "zachovanie slobody prejavu a voľnej výmeny názorov, v čom videl jeden zo základných pilierov demokracie".

"Jeho postoj k nezávislosti denníka SME a snaha o rozvoj mediálneho domu a nových produktov v oblasti online by mohli byť vzorom pre rad iných vlastníkov mediálnych domov," spomína generálny riaditeľ českého vydavateľstva Economia Roman Latuske.

Vytrvalosť

„Keď pomohol posilniť denník SME, bola to vynikajúca odpoveď na mečiarizmus. Presne vedel, že novodobé slovenské myslenie je aj o slobode slova,“ povedal publicista a vydavateľ László Szigeti, ktorý sa s ním poznal.

Vydavateľstvo bolo zo začiatku bez peňazí a bez tlačiarne, no postupne sa stalo jedným z najväčších na Slovensku a aj prostredníctvom neho skupina pomáhala aj iným novinám, napríklad košickému týždenníku Domino Fórum. Dodnes tento týždenník pokračuje vo forme .týždňa.

Prečítajte si tiež: Zomrel spoluzakladateľ a spolumajiteľ denníka SME Peter Vajda Čítajte 

Vajda však médiá nezneužil vo svojom podnikaní. Ani ako nástroj mocenského nátlaku, ani ako atómový kufrík na odstrašenie neprajníkov.

Komunikoval s Fulmekom ako vydavateľom a do chodu redakcie nezasahoval.

„Musíš si uvedomiť, že máš obrovský vplyv, hovoril mi, keď chcel dať najavo, že nesúhlasí s tým, čo píše denník SME, ktorého som bol šéfredaktorom,“ napísal vo svojom komentári Martin M. Šimečka, ktorý sa stal šéfredaktorom v roku 1998 po Ježíkovej tragickej smrti.

„Bol významným finančníkom a majiteľom SME, ale svojím dôrazom na to, že v našom vzťahu som ja tým silnejším, elegantne otvoril priestor pre to, aby sme sa mohli slobodne rozprávať,“ dodal.

Vajda patril k tým pôvodným tradičným vlastníkom médií, ktorí si uvedomovali, že redakcia si žije vlastným životom a žiadne ekonomické či politické záležitosti na ňu nesmú mať vplyv, hovorí bývalý zástupca šéfredaktorky denníka SME Petr Šabata.

To sa prejavilo aj v čase, keď finančná skupina Penta oznámila kúpu 50-percentného podielu spoločnosti Petit Press od vtedajších nemeckých spolumajiteľov. Napriek tomu, že sa veľká časť vtedajšej redakcie na čele so šéfredaktorom Matúšom Kostolným rozhodla z vydavateľstva odísť, Vajda sa snažil vytlačiť Pentu do minority.

Bol významným finančníkom a majiteľom SME, ale svojím dôrazom na to, že v našom vzťahu som ja ten silnejší, elegantne otvoril priestor pre to, aby sme sa mohli slobodne rozprávať.

Milan M. Šimečka, bývalý šéfredaktor SME

Napokon sa mu to podarilo. Vstup investičnej skupiny Penta do jeho vydavateľstva Petit Press a následný odchod desiatok ľudí zo SME však niesol ťažko. „Rozhodne tým nebol nadšený, odišla mu polovica redakcie, ale je úctyhodné, že celú situáciu zvládol,“ povedal Šabata.

Pred niekoľkými týždňami sa Vajda a jeho Prvá slovenská investičná skupina (PSIS) s Pentou dohodli, že Penta oslabí svoj vplyv vo vydavateľstve Petit Press a zníži v ňom svoj podiel zo 45 na 40 percent.

Podnikateľ v exile

So svojím vplyvom narábal opatrne aj v iných oblastiach. Vajda sa podľa jeho známych živo zaujímal o politiku a vedel sa o nej dlho rozprávať. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zúčastňoval na spoločenských diskusiách, kde sa hovorilo o reformách, a istý čas sa o ňom uvažovalo ako o možnom ministrovi.

„Mal nesmierne praktické skúsenosti, investovaním sa zaoberal už počas socializmu, viem, že mal strýka, ktorý bol úspešný investičný bankár v Londýne,“ povedal bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa na týchto diskusiách tiež zúčastňoval.

Hoci sa celý svoj život stretával s toppolitikmi, nakoniec sa do politiky aktívnejšie nezapojil.

Prečítajte si tiež: Človek, ktorý nechcel atómový kufrík ani moc Čítajte 

Na to, že podporoval nezávislé médiá, však Vajda doplatil už v polovici 90. rokov, keď sa jeho rodina aj jeho spoločnosti stali terčom útokov. Hoci PSIS bola najúspešnejšou spoločnosťou v kupónovej privatizácii, vláda jej zrušila licenciu.

Aby mohol ďalej podnikať, Vajda presunul niektoré svoje aktivity do Českej republiky a presťahoval sa s rodinou do Prahy.

„V tých časoch, keď bola väčšina ľudí opojená Mečiarom, bolo ťažké nájsť niekoho, kto by podporil aj tú druhú stranu. O to viac sme si ľudí ako bol pán Vajda vážili,“ povedala Magda Vášáryová, ktorá sa s ním v tom čase stretávala v Prahe.

Spomenula si, ako sa s ním raz rozprávala o tom, prečo Slováci nedôverujú šikovným podnikateľom. „On sa zasmial a povedal, že na Slovensku, kde je národným hrdinom Jánošík, si ľudia myslia, že peniaze sa rodia len tak, že ozbíjate druhých ľudí,“ povedala Vašáryová.

V roku 1995 v Česku založil firmu Proxy Finance a podnikal v oblasti financií, nehnuteľností a reštrukturalizácií podnikov.

"Jeho zásady a činy išli ruka v ruke. Preto sa nebál vstupovať aj do ťažkých situácií, lebo jeho hodnoty mu nedovolili konať inak. Bol človekom, ktorému som všetko uveril, či hovoril o umení, o víne, alebo o veľkých otázkach života," povedal o ňom predseda predstavenstva Slovnaft Oszkár Világi.

Víno a umenie

Okrem médií podporoval aj množstvo iných menších projektov. Napríklad financoval distribúciu niektorých publikácií pre stredné školy, tvrdí bývalý diplomat Martin Bútora. „Pokiaľ mohol, tak podporoval vzdelanosť. Bola to celková systematická mravčia práca, o ktorej sa veľa nevie,“ spomína.

Muž, ktorý predbehol aj prvých.

Ekonomicky magazín biztweet.eu o Petrovi Vajdovi

Vo voľnom čase sa venoval vínu a vybudoval na Morave vlastnú značku vína Sonberk. Dožil sa ešte toho, ako jeden z najprestížnejších vinárskych časopisov Decanter v lete tohto roku ocenil jeho víno Pálava ako najlepšie suché aromatické víno na svete.

Vinárske zážitky s ním má aj predseda SaS Richard Sulík.

„V roku 2003 ma zavolal na obed, pretože chcel oceniť moju robotu na daňovej reforme. Potom ma vzal do obchodu s vínom, kde mi venoval Brunello di Montalcino. Dodnes je to moje najobľúbenejšie talianske víno a spoznal som ho vďaka nemu,“ povedal Sulík.

Druhou jeho veľkou záľubou bolo umenie. Rád rozprával o obrazoch klasikov slovenského moderného umenia, poznal ich zo svojho detstva, hovorí kurátorka zbierky obrazov PSIS Zuzana Bartošová.

Zbierku uviedli výstavami viaceré prestížne múzeá a galérie výtvarného umenia v Európe i v USA. Jej ohlas prenikol aj na najvýznamnejší veľtrh s výtvarným umením v Bazileji. Newyorská expertka vtedy navštívila Petra Vajdu s pozvaním, aby ju tam predstavil.

„Odkázal ju na mňa. Bol rád, že aktivity, ktorým dal priestor, majú medzinárodný ohlas a on sám ostal skromný v úzadí. Bol veľkorysý a distingvovaný, spoločenský úspech doprial iným,“ povedala Bartošová.

Peter Vajda bol vizionár inovátor a zároveň muž briskného, racionálneho myslenia, spomína ne neho Fulmek.

Ľuďom, s ktorými spolupracoval, podľa neho poskytol priestor, ktorý si nikdy neuzurpoval pre seba. Nešlo mu za každú cenu iba o zisk, na projektoch zohľadňoval aj etickú a estetickú rovinu.

"Peter Vajda menil našu spoločnosť neokázalo a nenápadne, v tom bol asi hlavný rozdiel medzi ním a inými podnikateľmi," dodal Fulmek.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 163
  2. Každý piaty zomrie 8 940
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 777
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 603
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 835
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Polícia kontrolovala ubytovacie zariadenia.

Obdobné akcie budú prebiehať na Slovensku aj naďalej.


TASR
Jaroslav Haščák.

Finančník prvýkrát obvinili v novembri 2022.


TASR a 1 ďalší

Útočníkov obvinili z dvoch prečinov.


Spadnutý most. Za zrútenie podpornej konštrukcie je podľa prokuratúry vinná nemecká statička.

Prokurátor sa odvolal, rozhodne krajský súd.


SITA a 1 ďalší

Sportnet

Aleksandar Čavrič.

Správa o jeho neúčasti vyšla v nedeľu, v deň zrazu národného tímu v Senci.


TASR
Basketbalista Dallasu Mavericks Luka Dončič.

Prečo legendárny Srb na drafte NBA ignoroval slovinský talent.


Petr Koten
Konstantin Koľcov.

Bol dlhoročným bieloruským reprezentantom.


Oh my Hockey
Anthony Edwards pri smeči.

D'Angelo Russell vyrovnal klubový rekord Lakers v počte trojok.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu