BRATISLAVA. Krik, posmešky, nerešpektovanie slobodnej vôle ženy pri pôrode či komunikácia len vo forme rozkazov je to najmenej, čo niektoré ženy počas pôrodu zažívajú.
Oveľa horšia je nezriedka strata intimity, keď sa na rodiacu matku prídu pozerať študenti medicíny. Prípadne šitie popôrodných rán bez dostatočnej anestézy či tlak na brucho počas pôrodu.
Šitie bez umŕtvenia či facka. Niektoré ženy sú počas pôrodu vystavené násiliu, tvrdia aktivistky Čítajte Vo štvrtok sa s príbehmi o neúcte až násilí počas pôrodu ozvalo 30 žien. Denník SME ich vyzval, aby sa prihlásili, ak mali zlú skúsenosť podobnú tým, aké opisujú niektoré ženy vo filme Medzi nami režisérky Zuzany Limovej.
Jedna žena napísala, že mala dobrú skúsenosť. Všetky respondentky sa podpísali celým menom, väčšina však chcela zverejniť len krstné. Neboli len z Bratislavy.
Film o pôrodoch v Univerzitnej nemocnici Bratislava chcelo najväčšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku najskôr zastaviť, právnici nemocnice však od toho nakoniec upustili.
Vedenie nemocnice v stredu na tlačovej besede označilo film za vysoko neobjektívny a vyslovene negativistický.
Lekára, ktorý sa vo filme chválil tým, že dal pacientke facku, však nemocnica prepustila.
Cítila sa ako znásilnená
"Keďže som chcela rodiť prirodzene, tak som si asi nezaslúžila anestézu na šitie a dostala som akurát lokálne akýsi sprej, ktorý vôbec nezabral," spomína na pôrod v roku 2011 Tamara Čižmárová z Bratislavy.
Meno nemocnice nezverejňujeme, lebo podobné praktiky opisujú rodičky z rôznych špitálov po celom Slovensku.
“"Každý vpich ihlou do môjho tela bol horší a horší, zakaždým mi myklo celým telom."
„
Mladá doktorka ju šila asi 70 minút. Jej novonarodený syn bol celý čas na nej, manžel ho musel pridržiavať, pretože posledných 20 minút sa triasla od bolesti a plakala. "Každý vpich ihlou do môjho tela bol horší a horší, zakaždým mi myklo celým telom," hovorí Čižmárová.
Keď lekárka skončila, zavolala staršieho lekára, aby prišiel skontrolovať, či ju dobre zašila. "Keď prišiel, tak som ho so slzami v očiach prosila, aby mi už nič nerobil, že už neviem tú bolesť vydržať," hovorí rodička. Nepomohlo.
"S úsmevom mi strčil do miesta, z ktorého pred hodinou vyšlo 4,4-kilogramové dieťa a ktoré 70 minút zaživa zašívali, ruku a povedal: 'Veď iba jeden prst, čo poviete manželovi, že ani on nemôže?'" opísala. "Nepovedala som nič, iba som plakala ďalej."
