BRATISLAVA. Čerstvý päťdesiatnik Vladimír Mečiar sedí koncom augusta v košeli s krátkym rukávom, kravate a voľných nohaviciach pod stromom v záhrade brnianskej vily Tugendhat.
O rok starší Václav Klaus v košeli s dlhým rukávom sa oproti nemu rezignovane prehýba na operadle stoličky, ľavá ruka s hodinkami mu len tak odvísa. Vtedajší čerstvý slovenský a český premiér si práve delia republiku.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Bolo to 26. augusta 1992, keď sa v slávnej funkcionalistickej vile stretla päťčlenná delegácia ODS so štvorčlennou delegáciou HZDS. Už po šiesty raz od volieb, ktoré sa konali necelé dva mesiace predtým.
Na druhý deň sa obaja muži postavili pred obyvateľov federácie a vyniesli konečný verdikt. Česká a Slovenská Federatívna Republika zanikne prvou minútou roka 1993.
Pomlčková vojna
Necelé tri roky predtým, 16. novembra 1989 sa 250 študentov bratislavských vysokých škôl vydalo na pochod od prezidentského paláca k budove Univerzity Komenského. Žiadali demokraciu, školské reformy či možnosť cestovať.
Vtedy ešte netušili, že aj vďaka ich protestu čoskoro padne komunistický režim v Československu, čo v konečnom dôsledku prispeje k rozdeleniu republiky. Diktatúra proletariátu by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila, že o delení štátu by sa ani neuvažovalo.
Demokratizácia krajiny okrem iného umožnila aj konflikt, takzvanú pomlčkovú vojnu. Českí a slovenskí poslanci Federálneho zhromaždenia a s nimi aj veľká časť obyvateľov sa sporili, ako sa nová demokratická republika bude volať.
Prezident Václav Havel koncom januára 1990 navrhol názov Československá republika, čo nacionalisticky ladených slovenských zástupcov pobúrilo. Požadovali, aby názov cez spojovník pomenoval rovnocenne obe republiky vo federácii, čo Česi považovali za „prkotinu“.