BRATISLAVA. V roku 2030 by sa mali všetci obyvatelia krajských miest dostať k zeleni chôdzou za menej ako 10 minút.
Píše sa to v návrhu Envirostratégie 2030 z dielne Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP).
Zeleň v mestách
Slovensko v ochrane prírody pokročilo, podľa Bruselu stále zaostáva Čítajte Momentálne to tak nie je - na Slovensku sa síce nachádzajú veľké koncentrované zelené plochy, ale aj oblasti s nízkym výskytom zelene, uvádza sa v materiáli. Preto má Slovensko tretiu najnižšiu rovnomernosť rozloženia mestskej zelene v Európskej únii.
"Už pri plánovaní a vypracovaní projektov výstavby v mestách bude zavedená povinnosť minimalizovať úbytok zelene a drevín," navrhuje Envirostratégia 2030. Podiel zelene v mestách vážený počtom obyvateľov by sa mal zvýšiť na 40 percent.
Druhy rastlín by sa mali vyberať tak, aby mali čo najmenší negatívny dopad na ľudské zdravie a aby sa zabránilo šíreniu nepôvodných druhov na ďalšie stanovištia. Primárne sa majú využívať pôvodné druhy a to tak, aby sa maximalizovali pozitívne vplyvy rastlín.
Vplyv na zdravie
Mestská zeleň má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pozitívny vplyv na zdravie a pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Reguluje miestnu mikroklímu, zadržiava zrážkovú vodu a znižuje rýchlosť vetra.
Envirostratégia je dokument MŽP, ktorý má nahradiť Stratégiu environmentálnej politiky z roku 1993. Dokument identifikuje súčasné problémy ochrany životného prostredia a navrhuje opatrenia na ich riešenie. Jej prípravu koordinuje IEP.
