BRATISLAVA. V prípadoch, ktorými sa tohto roku zaoberala Amnesty International (AI) Slovensko, si štát úlohu v ochrane ľudských práv neplní dostatočne. Konštatoval to v rozhovore pre agentúru SITA riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda.
"Dodržiavanie ľudských práv je povinnosť krajiny. Spôsob napĺňania môže byť rôzny, to, čo je dôležité na konci dňa, je výsledok, že Slovensko ako krajina, ktorá má medzinárodné ľudskoprávne záväzky, za nimi stojí, dodržiava ich, ochraňuje a rozvíja,“ povedal.
Segregácia rómskych detí
Na Slovensku sa podľa AI porušujú ľudské práva vo viacerých oblastiach, pričom je segregácia rómskych detí ten najdôležitejší prípad.
"Ide o dlhodobý závažný problém, kde je deťom odopretý rovný prístup k vzdelávaniu, na ktorý by mali mať nárok. Tým sa značne komplikuje aj ich budúcnosť a to všetko v atmosfére, ktorá napriek všetkým zlepšeniam je stále naladená na základe protirómskych predsudkov," vysvetlil Sloboda.
Podľa riaditeľa AI Slovensko je v prípade segregácie rómskych detí zrejmé, že úsilie štátu musí byť omnoho väčšie, podobne ako aj v prípade razie v Moldave nad Bodvou.
"Všimli sme si nedostatočnosť policajnej inšpekcie, ktorá samotnú raziu vyšetrovala a uzavrela ju bez akéhokoľvek vyvodenia zodpovednosti voči zasahujúcim policajtom napriek dôkazom o použití neprimeranej sily. Celá razia nemala žiadny legitímny dôvod," podotkol.
Takisto si myslí, že v prípade žiadateľa o azyl Aslana Jandieva boli predložené zásadné argumenty, prečo nemal byť vydaný do Ruskej federácie a v prípade obchodu so zbraňami zdôrazňuje, že ministerstvo hospodárstva sa musí správať zodpovedne.
Ministerstvo podľa organizácie zlyhalo
Podľa ľudskoprávnej organizácie ministerstvo zlyhalo v transparentnom publikovaní údajov o exporte konvenčných zbraní.
„Oni si to zrejme uvedomujú, keďže nás informovali o ochote upraviť predmetný zákon v súlade s medzinárodnými záväzkami v danej oblasti. Ale kým tak nebude, zostáva otáznik, prečo to už dnes tak nie je a v súlade s ľudskoprávnymi štandardami," povedal Sloboda.
Riaditeľ AI Slovensko zároveň pripomína, že Istanbulský dohovor tento rok na Slovensku nebol predložený na ratifikáciu do parlamentu, hoci má potenciál vytvoriť celoeurópsky právny rámec na ochranu žien pred násilím a na prevenciu násilia. Podľa Amnesty takéto dokumenty treba prijať, "pretože sú so svojím obsahom absolútne zásadné, lebo na Slovensku aj v celej Európe problémy s násilím na ženách sú veľké a štatistiky alarmujúce.“
V prípade Globálneho paktu o migrácii Sloboda podotkol, že aj napriek zdôrazňovaniu, že kompakt je nezáväzný a dôležitý, lebo je prvým dokumentom, ktorý pomenúva rôzne druhy hnacích motorov migrácie, na Slovensku nezískal podporu.
"Dochádza ku klimatickým zmenám, dejú sa rôzne prírodné katastrofy, ktoré môžu byť spúšťačom migrácie a to v rámci dokumentov doposiaľ nie je zásadne definované. Stanovisko Slovenska v tejto veci bol prejav politiky démonizácie, keď sa získavajú lacné politické body, premieňajú sa frustrácie, hnev, nespokojnosť so sociálno-ekonomickou situáciou na útok voči určitej skupine ľudí. Na Slovensku máme cudzincov, ktorí tu pracujú, v tomto smere vláda nedávno avizovala, ako chce prístup tejto pracovnej sily zo zahraničia uľahčiť. Táto diskusia je v podstate pomerne pokrytecká zo strany politických špičiek na Slovensku," uzavrel Sloboda.
