SME

Rok po vražde: Toto je obraz, akou sme krajinou

(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Ako sa zmenilo Slovensko. A zmenilo sa vôbec nejako?

Prečítajte si:

Vražda sa nedá odstrániť ako trieska (Beata Balogová)

Teraz už vieme, akou sme krajinou (Jakub Filo)

Nesmieme dopustiť, aby slušní ustúpili gaunerom (Adam Valček)

Rok od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (Maria Grazia Mazzola)

Mapa zločinu: ako sa u nás kradlo (Matúš Burčík a Roman Cuprik)

SME - Jozef Jakubčo

Vražda sa nedá odstrániť ako trieska z prsta

píše šéfredaktorka SME Beata Balogová

Pred rokom zasiahli vrahovia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nás všetkých. Do hlavy a do srdca. Zaútočili na našu vieru, že žijeme v krajine, kde novinárov nevraždia. Otvorili ranu na našej slobode.

Objednávatelia vraždy dúfali, že majú svojich ľudí na miestach, kde sa zbieha moc, a tí zahladia stopy. Dúfali, že naplnia naše hlavy inými starosťami a my ochotne zabudneme. Ako na nočnú moru z detstva.

Stretávali sme sa na námestiach a žiadali sme morálnu očistu. Už vtedy sme tušili, že to bude dlhá a ťažká práca. Že si často budeme musieť opakovať: na Slovensku zavraždili novinára.

Ostalo to v nás. Tá tragédia sa nedá odstrániť ako trieska z prsta.

Pochopili, že sa im to vymklo z rúk. Niekto sa im vymkol z rúk a cítil sa v ich krajine natoľko chránený, že vraždil.

Beata Balogová

Napriek tomu Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar dúfali, že naša frustrácia prehrmí, že sa toho budeme chcieť rýchlo zbaviť. Trocha kriku, trocha trúchlenia a trocha opakovania: All for Jan.

Dúfali, že bude stačiť, keď budú opakovať: vražda ako každá iná, treba ju vyšetriť. Že nám bude stačiť pietne miesto, kam budeme nosiť kvety. Tie potom zvädnú, fotografie Jána a Martiny vyblednú a my sa vrátime do starých koľají.
Vlastne nie úplne, lebo aj v to dúfali, že novinári budú ustráchanejší. Že pochopia, že nemôžu všetko, lebo všetko môže ten, čo vyhrá voľby.

Pochopili, že sa im to vymklo z rúk. Niekto sa im vymkol z rúk a cítil sa v ich krajine natoľko chránený, že vraždil. Ale zodpovednosť nepriznali. Chceli nás presvedčiť, že sme na jednej lodi. Ale bola to ich loď, ich skorumpovaný Titanic.

Naša bolesť a frustrácia boli ako obrovská prívalová vlna. Za rok vyplavila na povrch mnoho politických ohavností. Kšefty a prepojenia, bývalého siskára, ktorý lustroval novinárov, a Kočnerovu volavku, ktorej politici zobali z ruky a užívali si jej hraný záujem.

Žijeme v krajine, kde si niekto objednal vraždu prokurátora a politika, a netušili sme, aký rozklad sa ťahá pod tapisériou sociálnych balíčkov, hrádze proti fašizmu a Ficových výpadov proti novinárom. Tušili sme, že ľudia, ktorí nemajú problém

bývať u daňového podvodníka, obchodovať v sivej zóne a chrániť obchodníkov so špinou, sú asi schopní aj iných podlostí. Ale práve vražda novinára odhalila hĺbku ich morálneho rozkladu.

Dnes už vieme, že sa od nás čaká viac, ako zapáliť sviečku 21. februára, potom na ich narodeniny, pri Pamiatke zosnulých a na Vianoce.

Aby sme dokázali zmierňovať márnosť odchodu, čo naplno nikdy nevymizne, nedovolíme, aby sa tu chránená vrstva udomácnila. Nech pochopia, že na strane morálky, slobody a demokracie stojíme my.

Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyhnala na námestia naprieč Slovenskom desaťtisíce ľudí. (zdroj: TASR)

Už vieme, akou sme krajinou. O tom, akou budeme, ešte len rozhodneme

Uplynul rok vraždy, ktorý dostal mnoho ďalších prívlastkov. Píše zástupca šéfredaktorky SME Jakub Filo.

Bol to rok Vraždy.

Každá vražda je ohavný čin. Táto šokovala, bola prvá svojho druhu na Slovensku, brutálne vykonaná, zvrátená svojím motívom. Mnohí si budú pamätať, čo robili, keď sa o nej dozvedeli. Navždy zostane zapísaná v histórii Slovenska podobne ako únos prezidentovho syna.

Rozbehla sériu udalostí, ktoré trvajú do dnes a aj po roku na mnohé z nich neexistuje definitívna bodka. Aby sme sa ako krajina mohli posunúť ďalej, budeme musieť tie bodky nájsť.

Rok koncov

Minister kultúry Marek Maďarič, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, minister vnútra Robert Kaliňák, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, policajný prezident Tibor Gašpar, šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Dnes už nie sú vo svojich pozíciách.

Niektorí odišli sami, práve pre vraždu alebo následnú politiku vlády. Marek Maďarič odstúpil dobrovoľne po vražde, lebo cítil morálnu zodpovednosť. Potom opustil Smer, ktorého tvárou bol dlhé roky a obhajoval aj vládu s Vladimírom Mečiarom a SNS.

Úpadok sa začal oveľa skôr a v uplynulých mesiacoch sa iba zintenzívnil.

Jakub Filo

Lucia Žitňanská nadobro opustila Most a zatiaľ vyzerá, že aj politiku celkovo. Robert Kaliňák po tlaku ulice opustil ministerské kreslo a na sklonku roka sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Hovorí o únave z politiky, ale stále sa aktívne zúčastňuje na straníckom živote.

Žiadalo by sa napísať, že na polícii s Gašparom skončila bödörovská klika, prepojená na Smer, ale na odpískanie definitívneho záveru je aj po roku priskoro. Nové vedenie polície sa bezpochyby snaží prinavrátiť dôveru polícii, ale vzhľadom na blížiace sa voľby vedenia zboru stále môže ísť iba o dobre zvolený marketing. Vyšetrovanie však dáva nádej a hazardovať s ňou by mohlo opäť vrátiť do ulíc tisíce.

Uplynulý rok okrem tých čo skončili, priniesol aj ďalších kandidátov na odchod, ktorí tak neurobili. Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko pre plagiát svojej rigoróznej práce, ministerka školstva Martina Lubyová za podivné rozdeľovanie dotácií, podpredseda Smeru Martin Glváč za viac než len vrúcny vzťah s údajnou objednávateľkou vraždy Jána Kuciaka Alenou Zsuzsovou a menovať by sme mohli ďalších.

No a potom je tu Robert Fico.

Rok definitívneho úpadku Roberta Fica

Nezačal sa 21. februára ani o pár dní neskôr, keď s vernými Robertom Kaliňákom a Tiborom Gašparom a miliónom eur na stole sľuboval odmenu za informácie o páchateľoch, ani v momente, keď začal blúzniť o zahraničnom sprisahaní a verbálne sa pokúšal zlikvidovať mladých, ktorých táto krajina tak bytostne potrebuje.

Úpadok sa začal oveľa skôr a v uplynulých mesiacoch sa iba zintenzívnil. Prišiel o pozíciu premiéra a stal sa radovým poslancom, ktorým nikdy nechcel byť. Musel vzdať svoj plán stať sa ústavným sudcom či rovno predsedom súdu.

V strane sa reálne hovorí o mocenskom zápase, nový premiér Peter Pellegrini zbiera sily a podporu, aby definitívne zmenil pomery v Smere. Poslanecký klub zatiaľ Fico ovláda. Vzbura je v nedohľadne.

Ale Roberta Fica stále netreba podceňovať, je skúsený politik a slová z utorka, že chce viesť stranu do víťazstva v budúcoročných parlamentných voľbách, asi myslel vážne. Stále púta najviac voličov Smeru.

Jeho úpadok sa však zvrátiť nedá. Negatívny pocit umocňuje aj čoraz strhanejší výzor a rastúce podozrenia o problémoch s alkoholom.

Otázka už iba je, kedy skončí a koľko ešte ublíži nielen sebe, ale najmä krajine.

Prečítajte si tiež: Chcela byť kriminalistkou, stala sa obeťou vraždy. Kto bola Martina Kušnírová Čítajte 

Rok hľadania (sa) opozície

Vyčítať existujúcej opozícii v podaní SaS či OĽaNO, že vraždu nevyužila, by nebolo férové.

Je to udalosť, z ktorej sa z princípu nedajú vytĺkať politické body, a opozícii slúži ku cti, že to ani priamo nerobila. Na druhej strane nedokázala nijako zužitkovať potenciál, ktorý priniesli protivládne protesty.

Vyčítať existujúcej opozícii v podaní SaS či OĽaNO, že vraždu nevyužila, by nebolo férové.

Jakub Filo

SaS najmä postojom predsedu Richarda Sulíka drží svoju euroskeptickú líniu občas hraničiacu s extrémom alebo neváha pracovať s tézami o Sorosovi namiesto toho, aby ich ako celok odmietla.

OĽaNO sa zmieta v hľadaní vlastného lídra a miery vlastného konzervativizmu, kde mu konkuruje nielen rastúce KDH, ale aj radikálny odpadlíci z vlastnej divokej kandidátky.

Pri uvažovaní o Sme rodina stačí jedna poznámka – na európskej úrovni sa strana Borisa Kollára pripojila k Národnemu frontu Marim Le Penovej a Lige severu Mattea Salviniho. Toľko k slovenskej demokratickej opozícií.

Na druhej strane opozičného spektra a zatiaľ mimo parlamentu sú tu Spolu a Progresívne Slovensko, ktoré po roku pochopili, že do toho musia ísť spolu a do májových eurovolieb aj budúcoročných parlamentných volieb chcú vytvoriť koalíciu. Prieskumy takejto koalícii namerali sedem až desať percent, čo je síce pomerne výrazná pozícia, ale na to, aby sa stali lídrom zmeny, je to stále málo.

A tak sa čaká, čo urobí Andrej Kiska, keď sa mu v júni skončí prezidentský mandát a už avizoval, že sa lídrom zmeny stať chce.

Rok občianskej spoločnosti

Keď na piatok 2. marca zvolali mladí ľudia, neskôr vystupujúci pod hlavičkou Za slušné Slovensko, pietnu spomienku za Jána a Martinu, nikto nečakal, že sa im podarí vytvoriť široké protestné hnutie, ktoré zmení Slovensko.

Najväčším výdobytkom je poznanie, že občania sú rozhodujúcou silou, a nielen jednotlivci, s ktorými sa medzi dvoma voľbami vôbec neráta. Podobnú skúsenosť zažila generácia dnešných rodičov a starých rodičov, keď v novembri 1989 spoločne stáli na námestiach.

A to, že podobnú skúsenosť sme mohli počas uplynulého roka zažiť znovu a znovu, je signálom pre všetkých do budúcna:

ani súčasné generácie nebudú mlčať, keď sa budú diať neprávosti a krivdy. A túto silu si treba stále opakovane pripomínať.

Aký bude ten ďalší rok?

Dnes vieme dať uplynulému roku veľa prívlastkov, určite viac, než je spomenutých na posledných riadkoch.

Demokracia však funguje tak, že napriek plným námestiam či napriek energii, ktorú nám vliali mladí, len vo voľbách je priestor na výmenu moci. Len v nich sa dá povedať, že pravidlá, aké tu doteraz budoval Fico, Smer, Bödörovci, Kaliňák, Gašpar, Danko, Lubyová, nie sú tým, čo túto krajinu posúva vpred.

Už o tri týždne v prezidentských voľbách, potom v máji v európskych voľbách a následne takmer presne o rok v parlamentných voľbách budeme rozhodovať o tom, aký finálny prívlastok uplynulý rok dostane.

Či zostane smutným rokom vraždy, alebo sa z neho naozaj stane rok zmeny.

Nesmieme dopustiť, aby slušní ľudia ustúpili gaunerom

Cítim neistotu, čo sa okolo nás deje a čo bude nasledovať. Píše investigatívny novinár Adam Valček.

Zovrelo mi žalúdok, keď som po čase opäť čítal spoločnú komunikáciu s kolegom Jánom Kuciakom. Hľadal som v nej výpis z cyperského obchodného registra, ktorý mi posielal k jednej z nespočetného množstva ním preverovaných firiem.

Akoby to bolo pred pár týždňami, opäť sa mi vybavujú spoločné stretnutia a diskusie o kauzách. Nič z toho sa už nezopakuje, hoci za uplynulý rok bolo zopár káuz, ktoré by som s ním naozaj rád prebral.

Odkedy sme sa 26. februára 2018 dozvedeli, že Jána a jeho snúbenicu Martinu chladnokrvne zavraždili, cítim neistotu, čo sa okolo nás deje a čo bude nasledovať.

So Širokým v Dôvere

S Jánom sme sa spoznali iba v roku 2016, keď sme začali spolupracovať na analýze dokumentov Panama Papers.

Slovenskí novinári ich mohli analyzovať práve vďaka Jánovi – bol totiž jediným, komu dôverovala Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku investigace.cz, ktoré malo k dátam uniknutým z panamskej právnickej firmy prístup.

Bolo to dobrodružstvo, spomínam na tú spoluprácu rád a často.

Ján bol pracant a veľký detailista, vždy sa snažil spoznať a čitateľom vyrozprávať celý príbeh.

Adam Valček

V pracovni mám zarámovanú titulnú stranu vydania denníka SME z 5. mája 2016, v ktorom sme s kolegami zmapovali, ako mala ísť časť zisku zo zdravotnej poisťovne Dôvera na výstavbu vily na Bahamách v rovnakom čase, keď tam remeselníci stavali vilu pre Juraja Širokého, ktorý svoj vplyv na Dôveru vždy odmietal.

"Paráda, len škoda, že sa to nepotvrdilo," napísal mi pár dní pred publikovaním Ján. Širokého právnik a niekdajší spolumajiteľ poisťovne Daniel Futej nám totiž práve napísal, že dokumenty z Panama Papers o ním zamýšľanej výstavbe vily sú síce pravdivé, ale nakoniec peniaze na Bahamách neinvestoval.

Ján bol pracant a veľký detailista, vždy sa snažil spoznať a čitateľom vyrozprávať celý príbeh, neuspokojil sa iba s jeho časťou, a keď sa ďalej nedostal, bol takto sklamaný.

Sériu o ziskoch z poisťovne Dôvera sme však nakoniec zverejnili a napriek stanovisku Futeja ju považujem za najvýznamnejšie zistenia z Panama Papers o Slovensku; Futej a Široký totiž dodnes hodnoverne nevysvetlili svoj vzťah k poisťovni a ziskom z nej.

Myslím, že Ján to vnímal podobne, nakoniec, práve o Dôvere hovoril aj na medzinárodnej konferencii Connected v príspevku Kde skrývajú peniaze slovenskí zbohatlíci. Video z nej sa po Jánovej vražde začalo rýchlo šíriť po sociálnych sieťach a dovedna má iba na YouTube 250-tisíc prehratí.

Kde sú podobní

Ján bol nová generácia novinárov, lepšie povedané analytikov, ktorá intenzívne pracuje s otvorenými dátami.

Spája ich, študuje zákony a pravidlá, aby dokázala spleti dát porozumieť, využíva zákon o slobodnom prístupe k informáciám na overenie vlastných vyšetrovacích téz a do terénu chodí v momente, keď si potrebuje nejakú z týchto téz potvrdiť alebo doplniť o nejaké vyjadrenie.

Po roku, čo tu nie je, si čoraz viac uvedomujem, že ďalších takých novinárov je iba zopár.

Dôvodom je nezáujem o túto profesiu, skupovanie médií oligarchami s nejasným zámerom či slabé odmeňovanie, ktoré v médiách sťažka dosahuje priemer v bratislavskom závode Volkswagenu.

K tomu si treba pripočítať celkovú náladu v spoločnosti, kde novinári čelia zlovôli niekoľkých úradníkov a politikov. Urážanie novinárov či zľahčovanie ich zistení z nich potom robí ľahký cieľ pre internetovú spodinu s drsným slovníkom.

Odtiaľ je iba krôčik k otvoreným vyhrážkam a násiliu.

Budú mať slušní prevahu?

Uplynulý rok ma utvrdzuje v neistote, čo bude ďalej.

Bezprostredne po vražde mali verejní funkcionári silácke reči, ako v zákonoch posilnia ochranu novinárov a ich právo na prístup k informáciám. Kde sme rok po vražde?

Poslanci Smeru v rozpore s dohodou s vydavateľmi a ministerstvom kultúry navrhujú oklieštiť tlačový zákon a prinavrátiť politikom právo na odpoveď, aby mohli diktovať obsah novín.

Prokuratúra zase hovorí o potrebe zmeniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby verejnosť nemala prístup k všetkým súdnym rozhodnutiam.

Urážanie novinárov politikmi pokračuje. Neprejde deň, aby sme neriešili, že úradníci robia obštrukcie pri poskytovaní dôležitých informácií o dotáciách či zmluvách.

Neistota sa napriek tomu začína miešať s nádejou. Bezprostredne po vražde Jána a jeho snúbenice málokto veril v nezávislosť polície a vyšetrenie vraždy, ale dnes sú vo väzbe štyria (údajní, hoci dôkazy proti nim sú silné) páchatelia.

Vidíme, že policajti idú ďalej, snažia sa odhaliť skutočného objednávateľa. Musíme ich v tom podporovať, aby slušných úradníkov, policajtov, prokurátorov, sudcov a politikov bola prevaha.

Prečítajte si tiež: Arpád Soltész: Tvrdenia, že Ján podcenil situáciu, sú tupé Čítajte 

Život s políciou a výčitky

Každá práca ovplyvňuje súkromie zamestnanca, no zväčša sa ľudia doma sťažujú na prísnych nadriadených, sebeckých kolegov, nedostatok voľna či nízky plat. Uplynulých dvanásť mesiacov bolo pre nás s partnerkou iných.

Bezprostredne po vražde nám do života prišla policajná ochrana, čo dodnes oceňujeme, ale museli sme tomu prispôsobiť denný režim. Bezpečnostný systém v byte nevedel najprv rozlíšiť naše psy od človeka, a tak sme ich začali brávať do redakcie.

V prvých dňoch nás strážili policajti v civile. Pýtali sme sa, či nemrháme verejnými zdrojmi, keď pri nás nocujú a ešte s nami chodia aj na prechádzky so psami okolo domu.

Bezprostredne po vražde nám do života prišla policajná ochrana, čo dodnes oceňujeme.

Adam Valček

Ozval sa vtedy kolega z českých Hospodárskych novín, že by chcel rozhovor. Bol som vyčerpaný a súhlasil som pod podmienkou, že príde domov.

Policajtov pred bytovkou prekvapilo, že sme súhlasili s návštevou cudzieho človeka a podrobili ho preto osobnej kontrole. V prvých hodinách po vražde totiž nikto nevedel, či zabíjanie novinárov nebude pokračovať a polícia nechcela nič podceniť.

Neskôr nám pred dverami sedávali uniformovaní policajti, preto nás niektorí susedia vyhodnotili ako tých problémových.

Nikdy som nemal potrebu vlastniť zbraň ani som sa nad tým nezamýšľal, hoci môj dedo bol vášnivým poľovníkom. Po Jánovej smrti mi známy daroval poukážku na kurz narábania so zbraňou a odvtedy nad tým rozmýšľam. Je správne vlastniť a vedieť používať zbraň?

Kočnerov e-mail

Neskôr Marian Kočner na webe hlavnespravy.sk zverejnil informácie, že náhlu smrť svojho brata som ťažko niesol, že mám vzťah so svojou kolegyňou a aj informáciu, že s biologickým otcom nemám najlepší vzťah.

"Čím väčší narušenec, úchylák alebo deviant, o to väčšia šanca na zamestnanie v SME," znela jedna zo slušnejších reakcií pod textom.

"Ak sú Kočnerove tvrdenia pravdivé, treba sa zamyslieť, koho vlastne zamestnávajú ako novinárov. Zúfalcov s poruchami osobnosti," reagoval ďalší. Podobné chodili aj e-mailom.

Nebolo príjemné čeliť posmechu a nadávkam, nielen preto, že informácie boli zo súkromia. Ale aj preto, že Kočner sa zbieraním a zverejňovaním súkromných informácií najprv vyhrážal aj Kuciakovi a nakoniec ich spolu s partnerkou zavraždili.

Oporou mi vtedy bola priateľka Martina, kolegovia a rodina, ktorí sa za mňa postavili, pretože medzi Kočnerom zverejnenými informáciami nie je nič, čo by ma z novinárstva diskvalifikovalo.

"Nie je žiadna informácia o tebe, ktorá by nás ranila, okrem jedinej, že už nie si," napísali mi rodičia.

Nie nenávisti

Nakoniec som zistil, že mňa a ďalších kolegov sledovali bývalí príslušníci tajnej služby, pravdepodobne na objednávku Kočnera.

Nepociťujem k nemu ani k jeho špicľom zlobu a neustále si pripomínam, že tiež majú právo na spravodlivé trestné a súdne konanie.

Najbližšie to asi vyjadruje citát Zuzany Čaputovej, ktorá ma zastupovala na jednom zo súdov proti utajovaniu informácií: "Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví."

Snažím sa preto naďalej získavať reakcie Kočnera k novým informáciám v jeho kauzách, ale na list z väzby neodpovedá a so stretnutím doteraz nesúhlasil.

Nebolo príjemné čítať výpoveď svedka, ktorý sa priznal k môjmu sledovaniu: "Urobil som prvotné sledovacie úkony, zistil som situáciu v mieste bydliska. Ďalší deň som ho čakal pred miestom zamestnania. Dopoludnia opustil budovu v spoločnosti mladej ženy, stretol sa s neznámym 60-ročným mužom."

Vtedy mi prvýkrát blyslo hlavou, či nezmeniť povolanie. Ale odpoveď je: nie, nezmeniť. Predsa nesmieme dopustiť, aby sa slušní ľudia skrývali pred gaunermi a prispôsobovali sa im.

Aký je rok od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Píše špeciálna reportérka talianskej televízie RAI Maria Grazia Mazzola.

Je 21. februára 2018. Investigatívny novinár a jeho snúbenica, dvaja mladí, len 28-roční ľudia sú vo svojom dome vo Veľkej Mači. Pripravujú sa na svadbu, snívajú o živote v Európe, o novej kultúre.

Slovensko je ešte v područí bossov starého režimu, skorumpovanej politiky a hochštaplerských podnikateľov. Bývalí príslušníci tajných služieb sú pripravení pracovať pre kohokoľvek za misu šošovice.

Mama Jána Kuciaka hovorí synovi: "Dávaj si pozor."

Jánovi sa hrubo vyhrážal kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, pretože investigatívny novinár pátra po špinavých obchodoch a píše o nich, vynáša ich na svetlo.

Maria Grazia Mazzola

Jánovi sa hrubo vyhrážal kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, pretože investigatívny novinár pátra po špinavých obchodoch a píše o nich, vynáša ich na svetlo.

Ján odpovedá: "Mama, robím to pre Slovensko."

Berie na seba ťarchu toho, že Slovensku chýba pravda a informácie, a snaží sa ich nájsť. Robí to, čo by mala robiť polícia; skompromitovaná a nečinná.

V ten deň pred rokom je Martina v kuchyni a Ján ide do pivnice. Vtedy vstupujú vrahovia. Jeden bývalý policajt a jeden bývalý vojak, Tomáš Szabó a Miroslav Marček.

Jeden výstrel do hlavy Martine a jeden výstrel do hrude Jánovi.

Modré oči Martiny s tvárou ako anjel ostanú naširoko roztvorené od hrôzy. Ako prvú zavraždia ju.

Ján počuje, že sa niečo deje a rýchlo stúpa po schodoch, oproti nemu však stojí zabijak.

Opona. Koniec snom dvoch mladých Európanov.

Martina pomáhala Jánovi

Martina a Ján žili v symbióze. Martina pomáhala Jánovi v pátraniach, ktoré boli v posledných mesiacoch ešte tajnejšie.

Nešlo len o 'Ndranghetu a Albáncov, ale aj o mafie v Nitre. Martina zahynula spolu s Jánom ako druhý cieľ, pretože bola svedkyňou a partnerkou Jánovej práce a jeho odhalení.

Objednávatelia vrážd sú ukrytí v Jánových prípadoch a predovšetkým v poslednom, ktorý nikdy neuzavrel - zjavne najnebezpečnejšom.

Ako dokazujú fotografie, Jána špehovali a ten, kto ho špehoval, pochopil, čo odhalí Jánova práca. Črtal sa škandál, za ktorým je mafia na vysokej úrovni. Zastavila ho však vražda.

Okrem zabijakov tvorili vražedné komando ešte ďalšie dve osoby. Bývalá escort girl Alena Zsuzsová, ktorá žila aj v Taliansku a ktorá udržiava kontakty s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom, a podnikateľ Zoltán Andruskó. Dnes sú všetci vo väzení.

Vo väzení je aj Kočner - pre ekonomickú trestnú činnosť. Naňho dnes ukazujú indície ako na jedného z možných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Na Slovensku sa odohráva boj padlých mocných proti občianskej spoločnosti – novým generáciám, novej spoločnosti. Tí slovenskí občania, ktorí sa identifikujú s Jánom Kuciakom a Martinou Kušnírovou, zúfalo žiadajú spravodlivosť. Ján a Martina sú dvaja mučeníci.

Je to boj vedený slovenskými mafiami, ktoré zneužívajú občanov aj malých farmárov. Tí sa nevedia dostať k európskym fondom vinou klanov, ktoré majú za sebou mafie bielych golierov snažiace sa ovládnuť pôdu.

V tom im prekážal Ján Kuciak. Vo svojej poslednej práci sa zameral na eurofondy a pôdu, a prepojenia s 'Ndranghetou.

Farmári s traktormi dnes aj v mene Jána a Martiny protestujú za spravodlivosť a pravdu. Občianska spoločnosť vedie jeden spoločný boj, nie veľa jednotlivých malých bojov. Tie by boli stratené.

Čo im prekáža

Finančným skupinám a skorumpovaným politikom na Malte zase prekážala investigatívna novinárka Daphne Caruanová Galiziová. Zomrela pri výbuchu bomby v jej aute 16. októbra 2017. Predtým ju špehovali, monitorovali a fotografovali. A napokon zavraždili. O štyri mesiace skôr ako Jána Kuciaka.

Mafiám bielych golierov prekážajú slobodné médiá na Slovensku.

Treba si vyjasniť podstatu: peniaze sú v pohybe a naši dvaja kolegovia pátrali po týchto peniazoch. My všetci robíme chybu, keď ešte stále premýšľame v hraniciach jednotlivých krajín.

Pre mafie bielych golierov je celý svet jedna 'šporkasa'. Malta aj Slovensko sú pre ne len dve políčka na veľkej šachovnici sveta. Špinavé peniaze majú mnoho pánov a putujú po neopísateľných prepojeniach, ktoré prechádzajú naprieč Európou a svetom.

A Marian Kočner má investície aj na Malte.

Daphne pátrala po stopách prania špinavých peňazí, Ján po ekonomických podvodoch aj po 'Ndranghete.

Pred niekoľkými dňami som uverejnila fotografie, ktoré dokazujú, že Jána Kuciaka špehovali a monitorovali. Tri zábery vo vyšetrovacom spise.

Ján isto nebol jediným cieľom vražedného komanda. Na zozname boli pravdepodobne ďalší špehovaní novinári. Ich práca odhaľuje špinavé obchody s medzinárodným rozsahom. A to je podstata veci.

Prečo slovenská vláda nepostaví mimo zákona špehovanie novinárov, ktorí pracujú pre občanov?

Treba, aby Európsku komisia podporená všetkými stranami prešetrila, prečo bol fotografovaný, špehovaný, zastrašovaný a napokon zavraždený čestný novinár spolu so svojou snúbenicou, ktorá bola ako nebezpečná svedkyňa Jánových odhalení takisto cieľom zabijakov.

Volajme silným hlasom po verejnom prešetrení.

Prečo Generálna prokuratúra v predmetnom čase nevyšetrovala Mariana Kočnera, teda toho, kto sa vyhrážal? Namiesto neho bola lustrovaná obeť jeho vyhrážok.

Jánovo pátranie smerovalo nielen ku kontroverzným slovenským podnikateľom, ale aj k Vadalovcom z 'Ndranghety a k ich prepojeniam s najvyššími predstaviteľmi slovenskej politiky. Táto temná a stále otvorená kapitola môže vydať mnohé tajomstvá, keďže talianski vyšetrovatelia sa venujú aj prepojeniam so Slovenskom.

Stále sme v nebezpečenstve

Dnes, v deň výročia vrážd Jána a Martiny, znie moja výzva ku všetkým profesionálnym, serióznym slovenským novinárom: žiadajte spoločne Európu o verejné prešetrenie, ktoré objasní fotografie zo sledovania Jána Kuciaka. Žiadajte zásah medzinárodných neziskových organizácií na ochranu novinárov.

Slovenských investigatívnych novinárov špehovali a dnes sú v nebezpečenstve. A spolu s nimi mnoho ďalších v Európe.

Žiadajme silným spoločným hlasom aj verejné prešetrenie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej. Ak Európa nie je iba virtuálnou komunitou, musí zasiahnuť a musí zasiahnuť urýchlene, pretože musíme spoznať skutočných objednávateľov vrážd.

Nemôžeme nechať pravdu v rukách skompromitovaných vlád. Investigatívna žurnalistika v Európe bola odsúdená na smrť a my sa tomu nemôžeme iba prizerať.

Ján, Martina a Daphne sú mŕtvi ako osamelí strážcovia, ktorí nám chceli hlásiť nebezpečenstvo.

Nesmieme si zobrať za vzor Piláta Pontského a jednoducho si umyť ruky. Musíme prehovoriť silným hlasom ako kresťania a ako novinári, ktorí sú svedkami pravdy. Aj kresťanské cirkvi nech sa zjednotia a spoločne žiadajú o pravdu pre rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov, pre novinárov a občiansku spoločnosť.

Po vražde Jána a Martiny vybuchli na Slovensku kauzy a škandály, ktoré predtým niekto zamietol pod koberec.

Ján a Martina sú dve svetlá, ktoré nikto nikdy nebude môcť zhasnúť, pretože rozoženú tmu zločinu. Občianska spoločnosť bude spolu s novinármi silným hlasom žiadať pravdu, aby zavládla spravodlivosť a pokoj.

Novinári sú strážcami na veži, ktorí chránia mesto. Ak prestanú, mesto podľahne korupcii.

Mapa zločinu: Kauzy, ktoré novinári riešili v roku vraždy Kuciaka

Vražda novinára ukázala viaceré prepojenia. Píšu reportéri SME Matúš Burčík a Roman Cuprik.

(zdroj: SME - Miroslav Mezei)

Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

Biznismodel Mariana Kočnera, vplyv rodiny Bödörovcov v Nitre a na polícii či prepojenie talianskej mafie na Úrad vlády. Ján Kuciak zverejnil viaceré kauzy, ďalšie súvislosti sa ukázali po jeho smrti.

Kočnerove hotely na Donovaloch

Ján Kuciak vyškolil vyšetrovateľa, ktorý zastavil stíhanie Mariana Kočnera.

S horským strediskom na Donovaloch sa spája viacero podozrivých obchodov Mariana Kočnera.

Jedným sú špekulatívne prevody viacerých jeho hotelov, pri ktorých Kočner získaval peniaze na odpočtoch DPH. Hoci nehnuteľnosti niekoľkokrát zmenili majiteľov, podľa vyšetrovateľov za nimi vždy stáli Kočnerove firmy. Štát pri prevodoch prišiel na nadmerných odpočtoch DPH o osem miliónov eur.

Vyšetrovateľ NAKA Štefan Jombík však trestné stíhanie vo veci predčasne zastavil.

Ján Kuciak zverejnil v júla 2017 analýzu, v ktorej ukázal, kde všade urobil Jombík pri zdôvodnení zastavenia stíhania chybu. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vyšetrovanie obnovil a prípad pridelil novému vyšetrovateľovi.

V auguste 2018 prokurátor v kauze špekulatívnych prevodov zaistil Kočnerovi majetok.

Ďalším prípadom z Donovalov sú obchody s apartmánovým komplexom Residence Hotel & Club. Na výstavbu zariadenia, ktoré vyrástlo v roku 2009, si Kočner požičal peniaze z Privatbanky, ktorú vlastní finančná skupina Penta.

Prečítajte si tiež: Hotel Šport poslúžil Kočnerovi nielen pri spore s Unipharmou Čítajte 

Časť apartmánov v budove predal lekárnickej firme Unipharma, neskôr žiadal, aby s ním lekárnikov apartmány vymenili za jeho starší hotel Šport. Keď sa nedohodli, zažaloval Unipharmu a žiadal uhradiť vykonštruovanú škodu 50 miliónov eur. Okresný súd Košice II pred niekoľkými mesiacmi žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Kočner pohľadávku už predal schránkovej firme do USA, proti verdiktu sa odvolal, krajský súd zatiaľ nerozhodol.

Riaditeľ spoločnosti Unipharma Tomislav Jurik podozrieva Kočnera, že sa na vytvorení sporu dohodol s Pentou – najväčším súkromným investorom v zdravotníctve. Penta to odmietla.

Talianska mafia v Trebišove

Talianska mafia mala kontakty v Úrade vlády.

Posledný text, ktorý už Ján Kuciak nestihol dokončiť, bol o presahu talianskej 'Ndranghety na Slovensko. Opisoval v ňom aktivity podnikateľov ako Antonina Vadala či Diega Roda, ktorí podnikali na východe krajiny a na 'Ndranghetu majú viaceré prepojenia.

Na Slovensku podnikal Antonino Vadala najmä v poľnohospodárstve a s nehnuteľnosťami. Bol milencom a obchodným partnerom Márie Troškovej, asistentky vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Vadala podnikal aj so synom vtedajšieho tajomníka bezpečnostnej rady štátu Viliama Jasaňa, ktorého na post dosadil Smer.

Vadalove aktivity na Slovensku sledovala aj finančná polícia, viaceré podozrivé výbery z účtov jeho firiem robila Trošková. Podozrenia stále preveruje polícia.

Vadala je trestne stíhaný za pašovanie drog.

Zadržali ho krátko po vražde Jána Kuciaka na základe európskeho zatykača, ktorý vydal súd v Benátkach. Vadala súhlasil s vydaním zo Slovenska do Talianska, tamojšie orgány o jeho prípadoch zatiaľ nerozhodli.

Vadala čelí aj obvineniu, že sa pokúsil získať dotácie vo výške 100-tisíc eur na pôdu, o ktorú sa nestaral.

Jeho brat Sebastiano bol zase odsúdený za fyzické útoky na svojho soka v láske. V decembri 2018 mu Okresný súd v Trebišove vymeral peňažný trest 3000 eur. Prokurátor sa odvolal.

Prečítajte si tiež: Fico podľa Talianov pred rokmi telefonoval s Vadalom Čítajte 

Diego Roda si uplatnil minimálne 24 účinných ľútostí, keď sa dodatočným zaplatením daní a poistného, ktoré neodviedli jeho firmy, vyhol trestnému stíhaniu. Prokurátor okresnej prokuratúry v Humennom ho tiež obžaloval zo sprenevery. Kúpil totiž traktor, nezaplatil zaň, ale používal ho.

Posledný článok Jána Kuciaka, ktorý sa zaoberal viacerými z týchto prípadov, zverejnili týždeň po vražde investigatívneho novinára spoločne médiá na Slovensku aj v zahraničí. Viliam Jasaň aj Mária Trošková potom odišli z Úradu vlády.

Prevody bytov v Bratislave

Ladislav Bašternák robil roky podvody s DPH, priznal sa až po článkoch novinárov.

Ladislav Bašternák si neoprávnene uplatnil dvojmiliónovú vratku DPH za prevody siedmich bytov vo Five Star Residence. V novembri 2018 sa priznal, škodu zaplatil, súd mu vymeral päť rokov nepodmienečne. Proti rozsudku sa odvolal.

Podľa medializovaných informácií previedol Bašternák krátko pred súdnym pojednávaním všetky nehnuteľnosti na manželku a ďalšie spriaznené osoby. Sám vlastní iba byt v komplexe Bonaparte, v ktorom býva bývalý premiér Robert Fico.

Prečítajte si tiež: Fico, Kočner, Bašternák a ďalší. Ľudia, ktorých spája Bonaparte Čítajte 

Bašternáka preveruje polícia aj v ďalších troch prípadoch.

Aktuality.sk vo Five Star Residence našli aj ďalšie podozrivé obchody. Diali sa medzi piatimi firmami, v ktorých figuroval Marian Kočner.

Kauza Technopol Servis

Do kauzy Technopol Servis sú zapojení podnikatelia okolo Mariana Kočnera s väzbami na bratislavský súd.

Po nezhodách v manželstve využila Denisa Páveková v roku 2016 svoju pozíciu v predstavenstve spoločnosti Technopol Servis, kde pôsobil jej manžel, a prisvojila si akcie firmy. Fyzicky ich vybrala z trezoru, dopísala na ne svoje meno.

S týmito akciami ovládli firmu ľudia blízki Marianovi Kočnerovi, krátko potom poslal Technopol Servis na Kočnerov osobný účet 500-tisíc eur.

Sudkyňa Miriam Repáková nezákonne rozhodla, že vlastníkmi firmy Technopol Servis sú ľudia okolo Mariana Kočnera. Minister Gál ju za pochybné rozhodovanie navrhol disciplinárne stíhať.

V kauze Technopol Servis sú momentálne obvinení piati ľudia a jedna firma, všetko sú to Kočnerovi známi. Kočner je v prípade vyšetrovaný, ale obvinenie proti nemu zatiaľ vznesené nebolo.

Nedávno sa majetok Technopolu cez záložné právo pokúsila predať schránková firmy Midas Investments z karibského ostrova Svätý Krištof a Nevis. Midas Investments ovládajú ľudia blízki Kočnerovi, zastupoval ju aj Dušan Repák, bývalý manžel sudkyne Repákovej.

Vyšetrovanie prípadu Technopol Servis dozoruje prokurátor Maroš Žilinka. Pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka sa objavili informácie, že skupina, ktorá je obvinená z vraždy novinára a jeho snúbenice, plánovala aj vraždu Žilinku. Práve pre kauzu Technopol sa Kočner vyhrážal Kuciakovi, že na neho bude zbierať špinu a pre túto kauzu zastrašoval aj reportéra SME.

Bytovka Glance House v Bernolákove

Prokurátora Dobroslava Trnku po prieťahoch nezbavili pre Glance House funkcie.

Prečítajte si tiež: Kočnerova kauza Technopol je na začiatku, zrušili nezákonný rozsudok Čítajte 

Firma Glance House, ktorú založili ľudia z developerskej spoločnosti Roberta Číža Axton, začala v roku 2008 stavať bytovku v Bernolákove. V máji 2010 firmu ovládla tichá spoločníčka projektu Jana Šlachtová. Projekt zamrzol, budovu prokuratúra zablokovala.

Šlachtová SME priznala, že v kauze jej radí Marian Kočner.

Námestník prokuratúry Dobroslav Trnka, ktorý je Kočnerov známy, podpísal na podnet Šlachtovej v máji 2012 vyrozumenie, ktorým jej poza chrbát špeciálnej prokuratúry umožnil prelomiť blokáciu nehnuteľnosti. Šlachtová následne vďaka Trnkovi previedla nehnuteľnosť na firmu Gapeja, ktorá patrí Kočnerovmu známemu Štefanovi Ághovi.

Byty sú v súčasnosti v konkurze.

Disciplinárna komisia prokuratúry nestihla Trnku potrestať pred vypršaním premlčacej lehoty. Pri raziách v Kočnerových domoch našli vyšetrovatelia nahrávku, kde sa Kočner s Trnkom rozprávajú aj o Glance House, hovoria o úplatkoch a Kočner dáva Trnkovi úlohy.

Bödörovci a hotel Zlatý Kľúčik v Nitre

Rodina Bödörovcov sa viackrát spomína pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka.

V Nitre sídli SBS Bonul, ktorú vlastní rodina Bödörovcov. Bezpečnostná služba pracovala pre stranu Smer, počas jej vládnutia zarábala na štátnych zákazkách. Podľa zistení polície mohla byť zapojená do sledovania novinárov vrátane Kuciaka, ktoré si objednal Kočner.

Norbert Bödör, syn oligarchu Miroslava Bödöra, mal záložné právo v hodnote viac ako milión eur na hotel Zlatý kľúčik, ktorý radi využívajú predstavitelia Smeru aj policajní funkcionári.

Prečítajte si tiež: Obľúbený hotel Bödöra a Smeru prišiel o eurofondy Čítajte 

Firmy Agro Ladzany a Horagro dostali na jeho rekonštrukciu a rozšírenie 2,3 milióna eur z eurofondov. Po medializácii od projektu odstúpili.

V roku 2016 sa v tomto hoteli konala narodeninová oslava poslanca Smeru Jozefa Valockého. Zúčastnil sa na nej aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je v rodinnom vzťahu s Bödörovcami.

Tibor Gašpar založil v máji 2011 spoločnosť GEAN. Pred nástupom do funkcie policajného riaditeľa ju previedol na manželku a v roku 2014 na syna Petra. Ján Kuciak si všimol, že v roku 2015 sa firma presťahovala do budovy, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi.

Kauza Babindol

Ľudia z malej obce Babindol sú extrémne úspešní poberatelia dotácií.

Firmy Agro Ladzany a Horagro, ktoré mali rekonštruovať nitriansky hotel Zlatý Kľúčik, patria pod vplyv Roberta Ďuricu z Babindola.

Ten sa pozná s exministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom zo Smeru a bývalým šéfom polície Tiborom Gašparom. Viackrát sa podľa vlastných slov stretol na poľovačke s Miroslavom Bödörom.

Ďurica je v pozadí viacerých firiem v regióne, ktorým priklepli dokopy 27 miliónov eur z dotácií pôdohospodárskej agentúry.

Úspešné firmy Babindolčanov si najali aj rovnakého stavbára.

Prečítajte si tiež: Babindol, dedina neobmedzených možností. Ako sa zarába z eurofondov Čítajte 

Z celkovej sumy pre babindolskú skupinu získal cez verejné súťaže viac ako sedem miliónov miestny babindolský poslanec Jozef Kravár (Smer, Most-Híd) a jeho firma Jomakstav.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu