Monika Podolinská učí 20 rokov rómske deti v obci Muránska Dlhá Lúka. V škole majú výhradne deti z neďalekej osady Rúbanka. V rozhovore bývalá riaditeľka a dnes učiteľka opisuje, ako pri nástupe do školy deti nevedia po slovensky, nepoznajú schody a prekvapuje ich teplá voda či osvetlenie v triede.
Jej škola získala za prístup k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia cenu Roma Spirit 2015, Podolinská dostala v roku 2016 za svoju vytrvalú prácu ocenenie Biela vrana. Tento rok sa stala Slovenkou roka v kategórii Vzdelávanie.
Často sa stáva, že deti, ktoré z rómskych osád prídu do školy, nevedia držať v ruke ceruzku. Ako je možné, že šesťročné dieťa nevie s ceruzkou narábať?
Lebo ju nikdy predtým nepoužívalo, nemalo na to dôvod a nikto ho k tomu neviedol. Deti z osady často ceruzku držia ako kôl a nevedia, čo s ňou robiť. Tlačia na ňu, nedokážu si ju správne nakloniť, aby s ňou mohli písať. Pritom sú to manuálne zručné deti, ktoré vedia napíliť drevo, pomôcť v kuchyni.
Treba však povedať, že je rozdiel medzi deťmi, ktoré navštevovali materskú školu, a tými, ktoré do škôlky nechodili. Tie, ktoré chodili do škôlky, už ceruzu a farbičky poznajú. U nás v Muránskej Dlhej Lúke ich nie je veľa, aj keď materská škola by mohla prijať aj viac detí.
Ako vyzerajú domácnosti, z ktorých tieto deti pochádzajú?
