BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová nevylúčila, že podá disciplinárny podnet na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku sú aj vety, ktoré môžu byť podkladom pre takéto podanie.
Podľa vlastných slov to ešte bude zvažovať.

Križovatka
"Opäť sa budem pozerať na križovatku, či podám alebo nepodám disciplinárny návrh, chcela som si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu," uviedla hlava štátu s tým, že sa chce ešte do hĺbky pozrieť na písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu.
Ten podľa jej slov konštatoval, že samotný paragraf nie je v rozpore s Ústavou, no nepozeral sa na aplikačnú prax zo strany šéfa Generálnej prokuratúry. "To ani nebolo predmetom konania," poznamenala.
Ak sa teda polemika v tejto veci posunie smerom k tomu, či bol alebo nebol postup generálneho prokurátora v súlade so zákonmi, zváži svoje rozhodnutie. "Na túto otázku môže dať odpoveď Najvyšší správny súd, ktorý je disciplinárnym súdom aj voči generálnemu prokurátorovi," doplnila prezidentka.
Úlohou prezidenta je rešpektovať vôľu ľudí
Prezidentka ďalej v relácii skonštatovala, že úlohou prezidenta nie je korigovať vôľu ľudí a výsledok volieb, ale zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Deklarovala, že s víťazom parlamentných volieb bude diskutovať o tom, či je schopný zostaviť vládu a zabezpečiť riadne fungovanie orgánov.
"Úlohou prezidenta, prezidentky v našom právnom systéme nie je korigovať vôľu ľudí. Naopak, úlohou je rešpektovať vôľu ľudí, ktorá vzíde z volieb. Víťaz volieb bude subjekt, s ktorým na začiatku budem komunikovať o tom, či má tú druhú spôsobilosť, a to je spôsobilosť zostaviť vládu," poznamenala hlava štátu.
Po voľbách sa teda bude zaujímať o to, či má víťazný subjekt aj koaličný potenciál. Od toho sa odvodzuje aj jeho schopnosť presadzovať zákony.
Pripomenula, že v krátkej histórii samostatnej štátnosti má SR aj príklady, keď nebol poverený zostavovaním vlády víťaz volieb. Skonštatovala, že ak nebol schopný zostaviť vládu, hľadali sa iné modely. Zvyčajne bol teda zostavením vlády poverený druhý najúspešnejší subjekt podľa výsledkov volieb.