Ak by pripravovaný školský zákon ponechával rozsah vyučovacích hodín v podobe, akú poznáme dnes, nebolo by možné hovoriť o reforme. Na margo dnešnej kritiky SMK, ktorá hovorí v tejto súvislosti o diskriminačnom návrhu, pretože zákon znižuje počet vyučovacích hodín v materinskom jazyku, to po dnešnom rokovaní vlády vyhlásil minister školstva Ján Mikolaj.
Oproti súčasnému počtu osem hodín by sa totiž mali deti od septembra učiť šesť hodín maďarský a rovnaký počet aj slovenský jazyk.
Mikolaj pripomenul, že podstatou reformy je to, že všetkého musí byť menej. "Keby sme to všetko nechali v takom rozsahu, ako to je, tak potom by nebolo možné hovoriť o decentralizácii školstva. Opozícia by povedala, že robíme len kozmetické úpravy," vysvetlil plánované zmeny s tým, že reforma neprinesie len menej jazyka národnostných menšín, ale aj menej slovenčiny, matematiky či dejepisu.
Školy majú absolútnu voľnosť
Na požiadavku SMK, aby bol návrh z rokovania NR SR stiahnutý, povedal, že na takýto krok nevidí dôvod a avizované protesty považuje za hypotézy.
Podľa jeho slov v zákone nie je definovaný rozsah jednotlivých predmetov, ale je tam definované, že štátny vzdelávací program musí byť schválený ministerstvom školstva a "súčasťou tohto programu sú všetky rozsahy predmetov aj náplň povinného štátneho minima, ktoré je nevyhnutné. Školy majú absolútnu voľnosť. MŠ nezasahuje do školského programu ničím. Je tam len kontrola zo strany Štátnej školskej inšpekcie," podčiarkol.
Poukázal aj na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, ktorá presne definuje, aké sú podmienky vyučovania, či už v štátnom alebo menšinovom jazyku. "Z tohto pohľadu je to nenapadnuteľné," dodal minister.
Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič poukázal na to, že na zasadnutí Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny sa o tejto problematike diskutovalo a bol na nej prítomný aj poslanec SMK László Nagy. "Takmer jednomyseľne bol tento návrh zákona príslušníkmi prítomných národnostných menšín prijatý. Prijali rovnaké navýšenie vyučovania slovenského jazyka vo vzťahu k materinskému jazyku," konštatoval. Je podľa neho problém, že za maďarskú menšinu hovorí v tejto súvislosti SMK. Má to byť totiž podľa neho odborná a nie politická diskusia.
K štátnym peniazom sa dostane menej športových združení
Z verejných peňazí by v budúcnosti malo ťažiť menej športových združení než v súčasnosti. Novinárom to povedal minister školstva Ján Mikolaj, ktorý na dnešnom rokovaní vládneho kabinetu presadil svoj návrh zákona o športe. O norme definitívne rozhodne parlament.
"Veľa rôznych organizácií vypadne a nebude sa môcť dostať k štátnym prostriedkom," vyhlásil Mikolaj. Na štátnu pomoc podľa neho budú mať nárok len športové zväzy a kluby, olympijský a paralympijský výbor. Ministerstvo školstva pritom ročne rozdeľuje na vrcholový a rekreačný šport asi miliardu korún.
Pripravený zákon o športe by mal napríklad taktiež zdokonaliť trestanie športovcov za užitie dopingu. Predpokladá vznik antidopingovej agentúry, ktorá by nahradila antidopingový výbor, ktorý doposiaľ pôsobí ako občianske združenie. "Právna úprava nahrádza doterajší stav, keď plnenie Svetového antidopingového kódexu bolo na Slovensku právne takmer nevynútiteľné a jeho uplatňovanie záležalo na dobrovoľnosti športovcov a ochoty národných športových zväzov," uviedli autori materiálu.
V nedávnej minulosti mali problémy s dopingom napríklad slovenskí reprezentanti - guliar Mikuláš Konopka či tenista Karol Beck. Tí čelili aj pri platnosti súčasných právnych noriem zákazu súťažiť.
Zmeny v zákone o športe chcela presadiť aj predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu, no napokon ani jeden z návrhov neuspel.
