Profesorka ALEXANDRA KRSKOVÁ prednáša nádejným právnikom profesijnú etiku. Pripomína, že právnici by mali byť duševnými aristokratmi spoločnosti. Ale hovoriť o morálke, nielen ten právnickej, nie je dnes veľmi populárne.
Je právo akousi predĺženou rukou etických noriem, alebo už len súhrnom formálnych predpisov?
Právo prichádza na pomoc tam, kde nestačí alebo zlyháva etika. Rímski právnici prijali z gréckej filozofie myšlienku, že právo je len vtedy právom, keď je, ako to jednoducho a elegantne formuloval Celsus, „umením dobra a spravodlivosti". Inak ostáva zákonom formálne platným a záväzným, teda mocensky vynútiteľným predpisom, za ktorým je hra ľudských záujmov, kompromisov a tlakov.
K čomu sa zaväzuje dnešný právnik, keď skladá prísahu na promócii?
Formulácia sľubu závisí od fakulty. Naši študenti sľubujú, že zachovajú udelenú poctu nepoškvrnenú zlými mravmi a nehanebným životom. Ale možno je už aktuálne iné znenie.
Má talár ešte nejakú symbolickú hodnotu? Čoho by mal byť znakom?
Angličania hovoria, že človek v talári sa nesmie dopustiť ničoho, čo by ho kompromitovalo ako džentlmena. Právnický talár má čiernu farbu, ktorá je symbolom odriekania, zdržanlivosti, ozdobený je fialovými alebo červenými pruhmi, ktoré symbolizujú verejnú moc. Človek, ktorý si oblieka talár, akoby si navliekal neosobnú masku moci, ktorú mu zverila spoločnosť. Má možnosť uplatniť legitímne násilie bez toho, aby riskoval pomstu. Posúďte sami, čo z toho ostalo.
V jednom zo svojich článkov píšete, že hovoriť v tejto našej revolverovej dobe o etike je úsmevné asi ako bozkávanie rúk. Čo malo najväčší vplyv na to, že sme takto „znecitliveli"?
Tí, ktorí sa v tom orientujú lepšie ako ja, tvrdia, že dôsledkom traumy z dvoch svetových vojen, z totálneho výkladu sveta a konečných riešení, ktoré priniesli fašizmus a komunizmus, bol strach pred absolútnou pravdou a veľký posun k pragmatizmu a tolerancii. Postmoderná spoločnosť je pomalým, zložitým prechodom od kultúry povinnosti, sebaovládania a pokory ku kultúre sebalásky, samoľúbosti, asertivity.
Ako to konkrétne vyzerá?
Človek sa stále viac zameriava na vlastné záujmy a osobné výhody, uzatvára sa do rodiny, medzi priateľov, stráca cit pre vzájomnosť, občiansku spolupatričnosť. Môže to viesť k tomu, že národ nechá politiku len na politikov, čo štát veľmi víta. Čím väčšmi sa uvoľňuje disciplína, tým viac sa toho nariaďuje zhora, čím je slabší jedinec, tým je silnejší štát.
Prečo sa etika neučí na všetkých našich právnických školách?
Pretože k nej nemotivuje prepojenie medzi výsledkami štúdia a budúcou praxou a už vôbec nie trh. Pritom vo všetkých štátoch USA je povinným predmetom a podmienkou akreditácie fakulty.
Dá sa však etika vôbec naučiť?
Nedá, ale dá sa veľa diskutovať o kmeňových hodnotách, ktoré sú prameňom profesijných pravidiel, dá sa vzbudzovať citlivosť na etické dimenzie právnej praxe, riešiť etické dilemy, pripomínať slávne tradície povolania, analyzovať kárnu judikatúru a podobne.
Čo by sa malo urobiť pre obrodu právnickej etiky?
Právnická etika je súčasťou morálnej atmosféry v spoločnosti, vnímania dobra a zla, citlivosti na vzťah medzi slobodou a zodpovednosťou, vinou a trestom. V tejto atmosfére sa odráža viera v existenciu morálnych zákonov, ktorá dáva ľudskému správaniu zmysel napriek prípadnej negatívnej životnej skúsenosti. Bez hlbokej mravnej obrody celej spoločnosti to nepôjde. Spoločnosť, ktorá nemá vnútorných strážnikov, môže udržať pokope len hrubá sila.
Aká je úroveň právnického vzdelávania na Slovensku?
Nerada to hovorím, ale stále viac sa inštitucionalizuje povrchný typ vzdelávania v smere podnikateľskej aktivity. Cítim, že študenti rezignovali na klasické dedičstvo našej kultúry a na všeobecné vzdelanie vôbec. Dožadujú sa účelných informácií, ktoré je možné predať na trhu. Veď je to pochopiteľné u generácie, ktorej všetci opakujú, aká má byť priebojná a výkonná, ale ktorej málokto prezradil, že existujú aj elementárne normy slušnosti a ohľaduplnosti.
Právnické školy patria v Amerike k najdrahším. Malo by byť aj u nás štúdium spoplatnené?
Bolo by výborné, keby niektoré oblasti života mohli ostať „extra commercium". Ale keďže už nič nie je zadarmo, aj bezplatnosť devalvuje štúdium. Tiež je pochopiteľné, že keď je závislá od štátneho rozpočtu, musí strpieť zásahy do svojho, kedysi exkluzívneho sveta a prispôsobovať sa kritériám návratnosti investícií a čo najrýchlejšieho integrovania študentov do spoločenskej praxe. Existenčný boj pripravuje univerzity o možnosť kultivovať študentov, dať im víziu životných cieľov, vštepiť im poslanie profesie.
Právnici patria u nás k najlepšie plateným profesiám. Je to spravodlivé, oprávnené, primerané?
Pohybujeme sa na trhu a ten kategóriu spravodlivosti nepozná. Sama som príkladom, že tento predpoklad sa netýka všetkých právnikov.
Priemysel komerčných právnických služieb prekvitá. Zostal ešte priestor na to, aby bolo právo vnímané ako poslanie presadzovať spravodlivosť?
Zrejme máte na mysli advokátov, ktorí už neposkytujú právnu pomoc, ale právne služby, a ktorých trh stále viac tlačí do polohy podnikateľov. Ére aristokracie odzvonilo, advokácia sa stala obchodom, ktorý musí advokáta uživiť. Medzinárodná asociácia advokátov usilovne hľadá akýsi kompromis medzi zachovaním identity povolania a požiadavkami modernej ekonomiky. Vychádza z toho, že advokátske kancelárie majú fungovať komerčne a efektívne, ale pokiaľ ide o ducha ich činnosti, nadmerný komercializmus je na škodu a treba im pripomenúť zodpovednosť za výkon spravodlivosti.
Našla by som dnes ešte na Slovensku nejakého advokáta chudobných?
Možno by ste ho našli skôr ako chudobného advokáta. Pokiaľ by ste boli v materiálnej núdzi, tak v centrách právnej pomoci.
Sudcovia z celého Slovenska sa domáhajú dorovnania platov po tom, čo Ústavný súd vlani vyslovil, že vyššie platy špeciálnych sudcov boli diskriminačné. Prvý rozsudok, v ktorom sa priznalo odškodné takmer 90-tisíc eur, už padol v Bratislave. Vydala ho však sudkyňa, ktorá tiež podala podobnú žalobu. Nevyzerá to ako klasický prípad zaujatosti?
Rada by som verila, že sudca je taká osobnosť, že sa dokáže odosobniť od svojich záujmov a predsudkov a nestranne posudzovať súperiace nároky strán, ale nejako sa mi to nedarí...
Nielen predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Mojmír Mamojka považuje diskriminačné žaloby sudcov za to, že dostávali menšie platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde, za „obrovský trapas sudcovského stavu ako celku". Ako to vnímate vy?
Veľmi by ma zaujímalo, koľkí z týchto sudcov by boli ochotní ísť pracovať na Špeciálny súd. Viem, že v dobe, keď sa konštituoval, sa tam veru nehrnuli. Vzhľadom na agendu tohto súdu museli mať veľkú dávku odvahy, ochoty dosť dlhý čas žiť mimo rodiny a pod stálym dozorom, prísne sledovaní verejnosťou. I keď nezávislosť je skôr vecou povahy, výnimočná odmena ju iste podporuje.
Súdy neraz prisúdia vysoké sumy politikom za údajné morálne ujmy, ktoré im vraj spôsobujú novinári či ich politickí protivníci svojimi vyjadreniami v médiách. Nejde o nadbiehanie moci zo strany sudcov, ktorí takto rozhodujú?
Bohvie, či politikom stoja tie sumy za to, aby prichádzali o voličov. Pretože máločo ľudí tak irituje.
Kto má morálne právo kritizovať pomery v súdnictve?
Ako to myslíte? Veď v demokratickej spoločnosti sú občania zdrojom moci a diskutovať môžu a majú o všetkých jej aspektoch. Súdnictvo má mimoriadny dopad na ľudské osudy, zasahuje do života, slobody, majetku, a pritom občania mu nemôžu poskytnúť spätnú väzbu formou odvolania či nezvolenia sudcov, ale jedine otvorenou, verejnou diskusiou a kritikou.
Súdom dôveruje dlhodobo menej ako tretina ľudí. Do akej miery je oprávnený pocit, že práva sa človek domôže len vtedy, ak si vie zaplatiť dobrého právnika?
Toto sa dá posudzovať len v konkrétnom prípade, ale veľkou prehrou súdnictva je, že mu dôveruje menej ľudí ako v minulom režime.
Môže byť nádejou mladá generácia právnikov alebo sú študenti na školách ešte pragmatickejší ako ich starší kolegovia?
Ja musím mať nádej, inak by som nemohla učiť.
Stane sa zo súdnictva jedna z tém volebnej kampane? Ak áno, bude to dobré či nie?
Ako povedal barón Montesquieu, súdna moc je apolitická, mala by byť „citadelou pokoja a spravodlivosti", jej politizovanie je vždy na škodu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
