Čo si o problémoch rozpočtu či predražených PPP projektoch na diaľnice myslí minister financií Ján Počiatek, sme sa nedozvedeli. Minister rozhovor odmietol. Štátny tajomník ministerstva FRANTIŠEK PALKO (SNS) predpovedá, že nová vláda bude musieť škrtať a zvyšovať dane.
Čerstvé údaje z Eurostatu hovoria, že výdavky verejného rozpočtu rástli na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých členov únie. Životná úroveň u nás však závisí najmä od toho, ako sa darí Nemecku, a nie od toho, koľko míňa vláda. Nebolo zvyšovanie výdavkov len mrhaním peniazmi daňových poplatníkov?
„Zhodnotiť, čo z finančného hľadiska prinesie aktivita štátu v ekonomike, sa dá až po určitom čase. Už teraz sa dá povedať, že podiel verejných výdavkov na HDP je u nás až desať percentuálnych bodov pod priemerom únie. Mieru prerozdelenia máme spolu s Rumunskom najnižšiu v EÚ. Fiškálne impulzy mali význam z pohľadu zmierňovania prepadu ekonomiky.“
Tento rok bude deficit verejných financií zrejme nižší ako vlani, keď dosiahol takmer 6,8 percenta HDP (zhruba 4,3 miliardy eur). Ale asi to nebude 5,5 percenta, ako si naplánovala vláda aj vzhľadom na to, že z daní prichádza do rozpočtu menej peňazí.
„Boli sme konfrontovaní s tým, že na jednej strane je tento plán veľmi ambiciózny, no iní hovoria, že je nedostatočný. Pravda je zrejme niekde uprostred. Po revízii niektorých výdavkových politík možno tento cieľ dosiahnuť.“
Nie je ľahkovážne a alibistické prenášať tento problém na novú vládu?
„Mnohé opatrenia robíme už aj teraz, pretože náš minister financií má v porovnaní ministrami iných krajín dosť veľké právomoci. Zo zákona môže vstupovať do schváleného rozpočtu a meniť záväzné ukazovatele. Aj v súčasnosti dochádza k znižovaniu výdavkov v rozpočtových kapitolách. No treba si uvedomiť, že táto vláda končí a strategické smerovanie krajiny musí určiť nová vláda.“
Budúca vláda musí o miliardy eur znížiť výdavky alebo zvýšiť dane, ak chce dodržať pravidlá únie a vyhnúť sa maďarskému scenáru. Prečo ste jej nepripravili výhodnejšiu štartovaciu pozíciu?
„Máme viacročné programové rozpočtovanie pre štátnu správu aj samosprávy, čo vo väčšine krajín únie nie je. Nemôžete povedať, že budúca vláda nastúpi do vlaku, ktorý nemá žiadne pravidlá. Hoci stále je čo zlepšovať.“
Vlaňajšia diera v rozpočte bola vyššia, ako naplánovala vláda. Ministerstvo tvrdí, že na vine sú samosprávy a vysoké školy. Koaličný poslanec Jozef Ďuračka z SNS, ktorej nominantom ste aj vy, povedal, že rozpočtová politika Smeru ide zlým smerom. Vy si to tiež myslíte?
„Často sa používa výraz, že v rozpočte sa robia triky. Toto slovo je cudzie pre rozpočtovú politiku krajiny, ktorá je súčasťou eurozóny, kde rozpočtové deficity kontroluje štatistický úrad Eurostat.“
Prípad Grécka ukazuje, že triky sa dajú robiť aj v eurozóne a navyše za výraznej asistencie amerických bánk.
„Triky sú veci, ktoré skôr alebo neskôr vyjdú na povrch. Zodpovedne hovorím, že u nás nikto počas tejto ani minulej vlády nechcel kamuflovať či robiť triky s údajmi o rozpočte, ktoré sa posielajú do Bruselu. Grécko je iný príklad. Navyše, v prípade Grécka išlo aj o neschopnosť úradníkov únie, lebo sa príliš dlho prizerali na čísla, ktoré neboli hodnoverné.“
Ide teda rozpočtová politika Smeru zlým smerom?
„Rozpočtová politika nie je samostatná a nezávislá zložka. Je finančným vyjadrením politických cieľov vlády. Keď sa pozriete na rok 2009, tak oblasti, za ktoré nesie zodpovednosť vláda, sa skončili deficitom, ktorý je oproti plánu nižší asi o 0,2 percenta HDP. No samosprávy zvýšili deficit o 0,4 percenta HDP. Vláda na ne nemá vplyv. To nie je o výhovorkách. Rozpočtová politika ide v súlade s politickými cieľmi tejto vlády. Nesúhlasím s tým tvrdením.“
Váš poslanec hovorí niečo iné.
„Nekomentujem názory poslancov.“
Pán Ďuračka zastupuje tú istú stranu ako vy.
„Čaro demokracie je, že každý môže mať svoj názor. Ten môj sa opiera o fakty, ktoré som spomenul.“
Fakt je, že po voľbách nás čakajú buď výrazné škrty, a to aj v sociálnej sfére, alebo zvyšovanie daní. Nič iné sa vymyslieť nedá, no vy ste to nechali na novú vládu.
„Nazval by som to tak, že budúca vláda bude musieť urobiť štrukturálne zmeny v sociálnom systéme, v zdravotníctve, výskume a vzdelávaní. Ak by sa mali zvyšovať dane, videl by som priestor v spotrebných a majetkových. Šetriť sa dá aj zjednotením výberu daní a odvodov a takisto znížením množstva daňových výnimiek.“
Čo si predstavujete pod štrukturálnymi zmenami?
„Vyššiu kvalitu pri zabezpečovaní vyššej efektívnosti vynakladania verejných zdrojov.“
Konkrétne?
„Netreba to vnímať len tak, že štrukturálne zmeny sa začínajú a končia sa pri diaľniciach. Pre udržateľný rast je nevyhnutné investovať do oblastí, ktoré zvýšia vzdelanostnú a kvalitatívnu úroveň slovenskej ekonomiky ako výskum, vývoj a vzdelávanie. Hoci to už znie už ako fráza.“
No veď práve.
„Ale nie je to fráza. Stará múdrosť hovorí, že najlepšou zbraňou proti chudobe je vzdelanie, výskum a vývoj.“
Vráťme sa k tým trikom. O čom sú takzvané návratné finančné výpomoci pre železničné firmy či nemocnice za stovky miliónov eur, ak nie o trikoch? Vy veríte, že to raz vrátia? Nemala by vláda priznať, že ide o skrytú dotáciu, ktorá zvýši deficit?
„Eurostat nám pred pár dňami overil výsledky rozpočtu. Dostal od nás všetky údaje, ktoré žiadal. Aj obchodný plán železničných firiem. Nepresunul tieto pôžičky medzi dotácie. “
Nikdy v histórii neboli nemocnice ani železničné firmy schopné vrátiť takéto peniaze.
„Akékoľvek spochybňovanie z mojej strany by bolo nezodpovedné. Hovoríme o tom, čo by bolo keby. Vychádzam z faktu, že pri dnešnej miere poznania sú tieto finančné operácie naďalej pôžičkami.“
Keď ste im peniaze požičiavali, museli ste byť buď presvedčení, že sú schopní to splácať, alebo vás k tomuto kroku dotlačila vláda.
„Rozpočtová politika je pretavením politických cieľov do čísel.“
Takže veríte, že to vrátia?
„Na to som už odpovedal.“
Nepostrehli sme. Veríte, že štát peniaze z týchto pôžičiek ešte niekedy uvidí?
„Už som odpovedal.“
Spomenuli ste, že ministerstvo financií má u nás silnejšiu pozíciu ako v iných štátoch únie. Máte pocit, že túto silu využilo aj v prípade PPP projektov na diaľnice?
„Za tie zodpovedá ministerstvo dopravy. Našou úlohou bolo projekty metodicky preskúmať. Snažili sme sa, aby to bolo pre verejné financie únosné.“
Ak sa uskutočnia všetky plány okolo PPP, zaťaží to rozpočet ročne zhruba jedným percentom HDP, čo je v súčasnosti okolo 650 miliónov eur. To je dosť vysoká suma.
„Áno, je.“
Podľa jednej z analýz ministerstva dopravy sú PPP projekty oproti klasickému spôsobu financovania diaľnic - z rozpočtu a eurofondov - predražené o vyše 500 miliónov eur. Iná hovorí, že je to len necelých 30 miliónov. Neexistuje taká analýza, ktorá by tvrdila, že stavať diaľnice cez PPP je v súčasnosti výhodnejšie. Je zodpovedné, že napriek tomu PPP projekty prešli bez odporu ministerstva financií?
„Financovanie projektov v dopravnej infraštruktúre je súčasťou rozpočtovej politiky. Nejde len o to, ktorý model je finančne výhodnejší. Ak teraz zaťažíme rozpočet výdavkami na budovanie diaľnic v plnom rozsahu, na iné výdavkové politiky zostane menej peňazí. Ide o veľké peniaze, no bez kvalitnejšej infraštruktúry nemôžeme čakať, že k nám príde viac zahraničných investícií.“
Aj napriek nesporným prínosom sa zdá, že PPP sú nevýhodné.
„S ministerstvom dopravy sme mali o PPP projektoch desiatky často tvrdých diskusií. Niektoré veci sa nám podarilo presadiť aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.“
Prečo ministerstvo financií už niekoľko mesiacov odmieta zverejniť novú daňovú prognózu? Musíte to predsa mať spočítané. Bojíte sa pred voľbami odhaliť realitu rozpočtu?
„Urobili sme aktualizáciu makroekonomickej prognózy, potom zverejnila svoje predpovede NBS. V máji má makroprognózy zverejniť eurokomisia. A potom príde na rad naša daňová prognóza.“
Dozvieme sa do volieb, ako sa budú vyvíjať dane?
„Nevnímame to podľa toho, či sú voľby. Rozpočtový proces prebieha v plnom prúde.“
Na ministerstve pôsobíte už od prvej Dzurindovej vlády. Kedy sa robila rozumnejšia rozpočtová politika - za Fica či za Dzurindu?
„Takéto porovnanie by bolo veľmi zjednodušené. Každá vláda mala iné východiskové podmienky. Keď v roku 1998 prišla k moci prvá Dzurindova vláda, prevzala ekonomiku v rozvrate. Hrozil štátny bankrot. Na stole boli nezaplatené faktúry spred pol roka. Druhá Dzurindova vláda už mala lepší priestor na skvalitnenie rozpočtového procesu. Realitou sa stalo programové a viacročné rozpočtovanie a účtovníctvo v rozpočte začalo dávať zmysel. Ficova vláda pokračovala v skvalitňovaní týchto procesov.“
Kto robil lepšiu rozpočtovú politiku?
„Je scestné to takto porovnávať. Na ministerstve financií politické tričká nikdy neboli dominantné. Čísla neoklamete. Profesionalita rozpočtového procesu bola na ministerstve vždy silnejšou stránkou ako politika.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
