BRATISLAVA. Služby takzvaného polygrafu využívajú napríklad súkromné osoby pri podozrení, že im bol partner neverný.
Firmy zas preverujú lojalitu zamestnancov či prípadné krádeže. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi agentúrami, ktoré poskytujú služby detektora lži. Odborníci však upozorňujú, že zariadenie nedokáže poskytnúť jednoznačné a definitívne odpovede na všetky otázky.
Služby detektora lži vyhľadávajú podľa oslovených odborníkov najmä firmy; jednotlivci tvoria menšiu časť klientely. "Firmy majú zväčša záujem zistiť lojalitu zamestnancov, ktorí sú na vyšších postoch," povedal šéf agentúry Akruks Nihad Malkic.
Poznamenal, že súkromné spoločnosti sa na agentúru obracajú aj v prípade nepríjemných udalostí, ako sú krádeže či únik informácií. Počet klientov sa podľa neho v posledných rokoch výraznejšie nezmenil; záujem o túto službu prejaví každoročne zhruba 12 subjektov.
"Súkromné osoby vo väčšine prípadov majú problém straty dôvery alebo manželskej nevery," uviedol Malkic. V detektore lži vraj hľadajú pomoc ako vrátiť späť stratenú dôveru; zastúpenie mužov a žien je údajne vyrovnané.
Rodičia zas preverujú, či ich ratolesti neužívajú drogy. Ceny za jedno vyšetrenie sa pohybujú od približne 300 eur až do niekoľko tisíc eur v závislosti od náročnosti prípadu.
Pavol Bulla z Inštitútu overovania pravdovravnosti tvrdil, že firmy i jednotlivci na Slovensku vyhľadávajú služby polygrafu najmä v prípade krádeží a osobných vzťahov.
"Vo svete sa však okrem kriminalistiky využíva detektor najčastejšie pre screening zamestnancov pred prijatím do zamestnania na pozície, kde sú potrební najdôveryhodnejší ľudia, ako je napríklad oblasť bezpečnostných služieb či profesie, ktoré prichádzajú do styku s veľkými hodnotami," poznamenal.
Slovenské podniky sú vraj pri kontrole pracovníkov opatrnejšie. "Firmy sa pravdepodobne boja silného postavenia zamestnanca definovaného Zákonníkom práce," dodal.
Zariadenie by sa podľa Bullu mohlo v budúcnosti využiť napríklad pri vydávaní zbrojných preukazov. "Dalo by sa ním zistiť, či žiadatelia nemajú nejaké nelegálne držané zbrane alebo či nespáchali trestný čin, o ktorom polícia nevie," poznamenal.
Ministerstvo vnútra po nedávnej streľbe, pri ktorej majiteľ upraveného samopalu zabil sedem ľudí, počíta so sprísnením podmienok pre držbu zbraní; okrem iného predpokladá povinné psychologické testy pre držiteľov zbrojných preukazov.
Polygraf, nazývaný ľudovo detektor lži, sleduje podľa informácií na internetovej stránke spoločnosti Akruks špecifické fyziologické reakcie človeka, ako je napríklad rýchlosť dýchania, frekvencia tepu, zmeny krvného tlaku či zmeny charakteru svalového chvenia v hlase na položené otázky.
Zariadenie samo o sebe pritom nedá odpoveď na to, či človek klame alebo hovorí pravdu; reakcie preverovanej osoby vyhodnocuje expert, ktorý kladie otázky.
Výsledok pritom závisí od kvality položených otázok a následného vyhodnotenia reakcií preverovanej osoby. "Ak opýtaný celý život klame alebo viac rokov trénuje napríklad jogu, dokáže v prípade jedného, dvoch či troch percent odpovedí detektor oklamať," dodal Malkic.
Úspešnosť polygrafu sa podľa údajov na stránke pohybuje od 60 do 90 percent; štúdie z reálneho prostredia zas podľa údajov na stránke Inštitútu overovania pravdovravnosti uvádzajú 98-percentnú platnosť a 92-percentnú spoľahlivosť detektora. Súdna prax na Slovensku však detektor neuznáva, keďže podľa niektorých odborníkov sa "dá" oklamať.
