BRATISLAVA. Plavecký Štvrtok, Svinia, Jarovnice, Trebišov a košický Lunik IX. To sú lokality, na ktoré sa polícia plánuje najviac zamerať pri potláčaní kriminality v rómskych komunitách. Nové opatrenia majú priniesť do rizikových osád viac policajtov. Platia od januára.
Plán vychádza zo záverov analýzy poradcu ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) pre rómsku kriminalitu Milana Krajniaka z KDH. S rezortom práce, ktorý má v náplni aj riešenie problematiky rómskych osád, Krajniak pri príprave opatrení nespolupracoval.
Narátali okolo 135-tisíc ľudí
- spolu je na Slovensku 220 problémových komunít,
- najviac v Košickom (63), Prešovskom (61) a Banskobystrickom kraji (56)
- Trnava (15), Nitra (11), Žilina (9), Trenčín (3) a Bratislava (2)
- celkovo je to vyše 135–tisíc ľudí.
„Analýzu nekonzultovali ani so sekciou sociálnej a rodinnej politiky, ani so štátnou tajomníčkou Luciou Nicholsonovou, ktorá zastrešuje problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev,“ povedala hovorkyňa rezortu Slávka Sélešová.
Krajniak tvrdí, že ministerstvá spolu komunikujú dlhodobo. „Teraz sme sa sústredili na to, čo absentovalo. A to je ochrana obyvateľov, ktorí dodržiavajú zákony. Riešenie sociálnych otázok môže napomôcť, ale to môže trvať niekoľko rokov.“
S úradom vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Miroslava Polláka konzultoval rezort vnútra svoj postup len okrajovo. Overoval správnosť metodiky, aby sa vyhol pochybnostiam o etnicky motivovanej činnosti. Za vyjadrenia o rómskej kriminalite Krajniaka pred časom kritizoval Pollák aj Nicholsonová.
Výsledkom analýzy je mapa kriminality, ktorá rozdeľuje rómske komunity podľa kategórií na bezproblémové, občasne problémové a problémové. Problémových komunít zaznamenali 220, odhadujú, že v nich žije vyše 135-tisíc ľudí. Najviac v Košickom (63), Prešovskom (61) a Banskobystrickom kraji (56). Najmenej v Bratislavskom (2).
Viac špecialistov
Od 1. januára sa chce polícia vo zvýšenej miere venovať problémovým komunitám. „Vytvoriť také podmienky, aby mohli policajti účinnejšie predchádzať tomuto typu kriminality a v prípade, že sa vyskytne, aj ju objasniť a potlačiť,“ hovorí Krajniak.
Riešenia majú spočívať v posilňovaní stavu policajných špecialistov. „Rozsah ich práce s rómskymi komunitami by sa mal rozšíriť zo 70 na 100 percent pracovného času. De facto to znamená nárast počtov o tretinu,“ povedala Ľudmila Staňová z ministerstva vnútra.
V polícii pracuje 230 špecialistov pre prácu s komunitami. Zaradení sú na obvodných oddeleniach. „Väčšina ovláda aj rómsky jazyk. Sú medzi nimi aj Rómovia,“ hovorí Denisa Baloghová z policajného prezídia. O zvýšení počtu špecialistov prezídium neuvažuje.
Keďže od januára pripravili celkovú reorganizáciu polície, bude podľa Baloghovej posilnený výkon služby všetkých krajských policajných riaditeľstiev.
Policajní špecialisti pre prácu s rómskymi komunitami sa sústreďujú na dohľad nad dodržiavaním poriadku a riešenie drobných sporov na úrovni priestupkov. Ide teda o bežných pochôdzkarov.
Terénna pracovníčka v Rožňave MARCELA TOMÁŠIKOVÁ tvrdí, že Rómovia by radi pracovali, ale načierno.
Spolupracujú terénni pracovníci vo vašom meste s políciou?
„Máme dobré styky s mestskou políciou, nejde však o pravidelné kontakty. Stýkame sa aj s takzvanými špecialistami na rómsku kriminalitu z obvodných oddelení policajného zboru.“
Ako fungujú policajní špecialisti v praxi?
„Ide o radových policajtov, ktorí majú za sebou školenia a semináre. Nebola som s nimi v teréne, pri zásahu. Pravidelne chodia do osady v Krásnohorskom Podhradí. Sú dvaja pre celý okres.“
Ovládajú rómsky jazyk?
„Nie. Ale kto pracuje s komunitami, niečo pochytí.“
Kedy spolupracujete s policajtmi?
„Pri vypracovávaní správ o povesti. Keď v komunite niekto spácha trestný čin alebo priestupok, policajné zložky zisťujú, ako sa človek správa v mieste bydliska, aké sú susedské vzťahy. My sa na to opýtame, alebo to už vieme, pretože rodinu poznáme.“
S akými kriminálnymi prípadmi sa stretávate najčastejšie?
„Väčšinou ide o drobné krádeže a je to o prežití. Aby matka, ktorá sa stará o viac detí, mohla navariť, treba ísť na drevo. K drevu sa dostanú len tak, že ho ukradnú. Z tradičného života Rómov vyplývajú výtržnosti, ublíženie na zdraví. To vychádza z ich emócií. Medzi deťmi sa rozšírilo fetovanie toluénu a pritom dochádza tiež k výtržnostiam či ničeniu majetku.“
Vážnejšie prípady neevidujete?
„Nie. Rozmáha sa však problém exekučných príkazov. Niekto si zoberie pôžičku a nespláca ju. Ten človek je bez práce, potrebuje peniaze. Dochádza k trestnej činnosti a nasleduje zaradenie do výkonu trestu. Keď je to muž, jeho rodina si ťažko zháňa obživu. Automaticky zostáva všetko na najstaršom dieťati. Nejde do školy, hovorí sa, že „chodí na železo“, aby zohnalo peniaze. Tak sa 12-ročné dieťa dostane do úlohy muža a prichádza fajčenie, alkohol, fetovanie. V 17-tich sa stane otcom a tak to ide dokola.“
Koľko je v Rožňave Rómov, ktorí sú problémoví?
"Máme zhruba tritisíc príslušníkov rómskych komunít na území mesta. Z toho asi 30 percent je asimilovaných. Takzvaných problémových je okolo 20 percent."
Platí všeobecný názor, že sa im nechce pracovať?
„Nie je to pravda. Ich snom je nájsť si prácu, ale načierno. Lebo vtedy neprídu o sociálne dávky. Keď sa dostanú k legálnej práci, budú robiť za minimálnu mzdu, ktorá ich neuživí.“
Z detí sa priskororo stávajú živitelia rodín.
ILUSTRAČNÉ FOTO –TASR
Viac policajtov a štatistiky problém nevyriešia.
KOŠICE. Primátori a starostovia miest a obcí s veľkým počtom rómskeho obyvateľstva zvýšený počet policajtov vítajú. Obávajú sa však, že represia bez legislatívnych zmien kriminalitu nevyrieši.
V Košickom a Prešovskom kraji pribudlo od vlaňajšieho mája takmer 200 policajtov. Posilnili obvodné oddelenia v mestách a obciach s veľkými rómskymi komunitami. Kriminalita podľa krajskej policajnej hovorkyne v Prešove Jany Karnišovej klesla.
Posilňujú už dlhšie
Viac policajtov pre „najrizikovejšie oblasti“ schválila vláda Roberta Fica v auguste 2009. Reagovali na zhromaždenie Slovenskej pospolitosti proti „cigánskej kriminalite“ v Šarišských Michaľanoch. Zhromaždenie extrémistov rozohnané políciou nasledovalo po tragických prípadoch.
Ľudia z osady v susedných Ostrovanoch zavraždili predavačku večierky, neskôr takmer ubili správcu futbalového ihriska. Starosta Ostrovian Cyril Revák zvýšený pohyb motorizovaných hliadok z oddelenia v Sabinove v ich obci registruje.
Len sila nestačí
Drobných krádeží podľa neho ubudlo, vysvetľuje si to však najmä skoro dva metre vysokým a 150 metrov dlhým múrom, ktorý postavili v októbri 2009. Samospráva zvažuje jeho predĺženie. Obyvatelia domov a majitelia záhrad, ktorí nie sú múrom chránení, spísali petíciu. „Teraz čelia nájazdom zlodejov ľudia, ktorých múr nechráni.“ Výstavbou sa má zaoberať nové zastupiteľstvo.
Viac policajtov víta aj primátor Lipian Eduard Vokál, pochybuje však, či to prinesie efekt. „Represia bez zásadných legislatívnych zmien v sociálnej oblasti a v trestnom zákone nič nerieši. Mám obavy, že aj keby na každom rohu stála hliadka, napätie medzi majoritou a Rómami sa bude len prehlbovať.“
Zákony podľa neho neumožňujú postihovať páchateľov drobných krádeží a problém vidí aj v zlom systéme sociálnych dávok.
Múr si miestni pochvaľujú.
FOTO SME – TIBOR SOMOGYI
