Za prvý rok bolo v centrálnom registri zverejnených vyše 110 tisíc zmlúv. Ministerka spravodlivosti to považuje za dôvod na oslavu.
BRATISLAVA.
„Som presvedčená o tom, že vedomie, že každá zmluva bude zverejnená a môže byť podrobená verejnej kritike, vytvára tlak aj na politikov aj na úradníkov, aby si naozaj dávali pozor, aké zmluvy podpisujú,“ povedala Žitňanská na tlačovej besede v Bratislave.
Za prvý rok bolo v centrálnom registri zverejnených vyše 110 tisíc zmlúv. K tomu treba pripočítať desiatky tisíc, ktoré si samosprávy a iné inštitúcie zverejňujú na vlastných webových sídlach.
V obchodnom vestníku bolo zverejnených viac ako 4 500 zmlúv tých, ktorí webové sídlo nemajú.
Zverejňovanie zmlúv prešlo vďaka bývalej vláde
Nápad zverejňovania zmlúv na internete vznikol v roku 2009, podnetom bola podľa Žitňanskej frustrujúca situácia, keď vrcholila emisná kauza a nástenkový tender. Poslanci mali počas prieskumu problém získať zmluvu, ktorú uzavrelo ministerstvo.
„Vtedy vznikol nápad, ako zabezpečiť vynútiteľnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám,“ povedala ministerka. Preto prišla s jednoduchým pravidlom, že "zmluva je účinná až jej zverejnením“.
Návrh za bývalej vlády najprv pre chýbajúce hlasy bývalej koalície Smer-SNS-HZDS neprešiel. Podarilo sa to v súčasnom volebnom období.
„Dnes neriešime prístup k zmluvám, dnes riešime technické detaily, riešime ako zverejňovať, aby bol prístup k informáciám komfortný,“ dodala Žitňanská, podľa ktorej dnes môžu novinári a občania kontrolovať, ako minister, župan, primátor a iní verejní činitelia hospodária s verejným majetkom.
„Podarilo sa prekročiť pomyselnú bariéru,“ tvrdí Žitňanská, podľa ktorej to bola už druhá prelomená bariéra po prijatí infozákona. Ministerka súčasné povinné zverejňovanie zmlúv považuje za európsky unikát.
Unikát v Európskej únii
„Takýto rozsah zverejňovania zmlúv európsky priestor nepozná tak ako ho poznáme my na Slovensku,“ dodala s tým, že takýto prístup nevyžaduje sankčný mechanizmus a nepotrebujeme pokuty.
Ak sa zmluva nezverejní do troch mesiacov, akoby ani nevznikla, automaticky zaniká. Žitňanská je presvedčená, že keď dnes chce niekto obchodovať so slovenskými úradmi alebo samosprávami, tak už vie, že musia byť zmluvy zverejnené.
V budúcnosti podľa Žitňannskej Slovensko čaká zverejnenie všetkých verejných databáz, pokiaľ u nich nie je dôvod utajovania najmä pre ochranu osobných údajov.
Malo by ísť o vytvorenie centrálneho registra verejného obstarávania, predaja majetku, dotácií a databázy o kvalite služby.
„Všade tam, kde sú služby financované z verejných zdrojov, mali by byť takéto databázy zverejňované,“ myslí si ministerka.
Starostka bratislavského Starého Mesta Tatiana Rosová hovorí, že s týmto zákonom sa dá žiť a má pre nich aj pozitívny dopad.
Úrad chceli otvoriť verejnosti, teraz umožnili, aby v zmluvách mohli klienti vyhľadávať podľa kritérií alebo ich kombinácie.
„Na jednej strane na začiatku nebolo jasné, čo tento krok obnáša, vyžadovalo si to aj investíciu, ale dnes už prináša ekonomický efekt,“ povedala Rosová.
Rozšírili pôsobnosť
Od januára 2011 bol spustený Centrálny register zmlúv, zverejňovanie zmlúv v Obchodnom vestníku ako aj zverejňovanie na webstránkach miest, obcí, VÚC a ostatných povinných osôb.
Zákonom sa zaviedla povinnosť zverejňovať zmluvy týkajúce sa používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu.
Bez zverejnenia nenadobudnú zmluvy účinnosť. Zároveň zákon predpokladá zverejňovanie objednávok a faktúr.
Po prvom polroku praxe ministerstvo pripravilo novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Od 1. januára je účinná novela zákona ako aj nariadenie vlády, ktorým sa určujú informácie o zmluvách, ktoré je potrebné zverejňovať, ak nie je povinnosť zverejniť ich úplné znenie.
