BRATISLAVA. Len tri dni pred parlamentnými voľbami zverejnil Geodetický a kartografický ústav v centrálnom registri zmlúv veľkú zákazku.
Za vyše 766-tisíc eur si bez súťaže objednal 25 nových prijímačov pre Slovenskú priestorovú observačnú službu (SKPOS).
Prístroje umožňujú na milimeter presne zamerať objekty, pripájajú sa na družice amerického navigačného systému GPS.
Službu u nás využívajú najmä geodeti pri vytyčovaní parciel v teréne, v zahraničí už bežne slúži aj pre stavbárov, dopravcov či záchranárov.
Boja sa prístrojov z Ázie
Ústav vysvetľuje, že súťaž obišiel, lebo chcel zabezpečiť „kontinuálne fungovanie služby“ a zachovať autorské práva.
Službu dnes poskytuje cez prístroje a softvér značky Trimble, ktoré nakúpil rovnako bez súťaže v roku 2006.
„Taktiež by tu bolo nebezpečenstvo možného prieniku lacných ázijských produktov, ktoré by mohli znížiť kvalitu tejto služby. Jej kritériom by nemala byť cena, ale kvalita a spokojnosť používateľov,“ vysvetľuje riaditeľ ústavu Ľuboslav Michalík.
Vysvetlenie sa nepozdáva Transparency International. „Je to jasná diskriminácia a aj protirečenie. Buď súťaž mohla byť a báli sa ázijských prístrojov, alebo nemohla byť, lebo prístroje dokázala dodať jediná firma,“ myslí si Matej Kurian z organizácie.
Na Galileo je ešte čas
Sporný je aj dôvod nákupu. „Ide o nevyhnutnú modernizáciu SKPOS, ktorou sme pripravení poskytovať aj štartujúce služby Galileo,“ napísal Michalík.
Navigačný systém Galileo, ktorým chce Európa konkurovať GPS, funguje iba v testovacej prevádzke.
Z 30 plánovaných družíc má na obežnej dráhe iba dve a plnohodnotné služby má ponúknuť v roku 2014 či 2015, keď ich bude aspoň 18. Menší počet družíc nezaručí dostatočnú presnosť.
„Pri nákupe nových prístrojov by som bol veľmi opatrný, dva roky znamenajú v elektronike veľa, a kým bude Galileo funkčný, môžu byť prístroje zastarané,“ upozorňuje odborník na navigačné systémy a profesor Českého vysokého učení technického František Vejražka.
Pochybnosti ústav vzbudil aj tým, že zákazku v registri zmlúv uložil bez príloh. Nedalo sa tak zistiť, čo sa za nákupom „hardvéru a softvéru“ za státisíce eur skrýva.
„Ak by na základe neúplnej a teda neplatnej zmluvy vyplatili peniaze, mohlo ísť aj o trestný čin,“ upozornil Kurian.
Keď sa o zmluvu začali zaujímať denník SME a TA3, ústav prílohy zverejnil.
